Tyckove produkuju viac potravy ako krickove.
Fazol obecný (Phaseolus vulgaris) je teplomilná rostlina, která nesnáší mráz. A ve studeném počasí dobře neroste.
Tyckove produkuju viac potravy ako krickove.
Fazol obecný (Phaseolus vulgaris) je teplomilná rostlina, která nesnáší mráz. A ve studeném počasí dobře neroste.
Žrďovité fazule sejeme do riadkov 80—100 cm a v riadkoch na vzdialenosť 40—50 cm k rozličným oporám, ktoré bývajú vysoké až 3 m. Ku každej opore (kolík, drôt) zasejeme do kruhu asi 6 až 8 semlien. Vzídené rastlinky sa po opore ovíjajú smerom hore. Žrďovité fazule su úrodnejšie a akosťnejšie. Zberáme ich postupne.
Ak chcete dodatočne využiť priestory na záhone s tyčovou fazurou, môžete pestovať ako medziplodiny kaleráb alebo hlávkový šalát. Oba menované druhy treba pozberať vtedy, ked sa tyčová fazura začne už výraznejšie vyvíjať. Uprostred záhona môžete vysadiť dva rady, ktoré majú byt od seba vzdialené 25 cm.
Tyčová fazuľa si vyžaduje medziriadkovú vzdialenost 0,8 m, preto rátajte na normálnom záhone (1,2 m) iba s 2 riadkami. Pri tyčovej fazuli prichádza do úvahy iba výsev do hniezd. Jednotlivé hniezda sú od seba v rámci riadka vzdialené 60 cm. Tieto miery treba rešpektovat pri zarážaní tyčí do zeme. Pred vlastným siatím urobte rukou okolo každej tyče plytkú ryhu. Vzdialenosť od tyče musí byt približne 8 cm. Do každého hniezda vložte asi 6 až 7 semien.

Tyčkové fazole vysévám do dvou jednoduchých rádků pó obou slraiiačh opory . Nejdrív vyseju fazole, potom teprve vztyčuji oporu. Nechám rostliny dorůst výšky asi 10 cm, a pak je vyjednotím na vzdálenost 15 cm od sebe v řádku. Když seju kolem sloupků nebo do týpí, vždycky seju a jednotím tak, aby každá rostlina měla odstup 15 cm od ostatních. V tomto případě na pravidelných rozestupech záleží a nahloučení rostlin by bylo škodlivé. Tyčkové fazole jsou mohutné rostliny, které dávají velkou sklizeň. Prostor potřebují.
Názov
Oblasť použitia
Fazula obyčajná má drsnú byť, ktorá je buď nízka, priama alebo ovíjavá. Kvety vyrastajú v pazušných strapcoch. Plod je mno- hosemenný struk, v ktorom sú semená rozličnej farby. Na semeno sa fazula pestuje jeden rok.
Pestovanie
Pozemok pre sejbu fazule na jeseň hlboko zorieme a na jar pri povrchovom spracovaní zapracujeme do pôdy priemyselné hnojivá. Na 1 ha dávame asi 3 q Thomasovej múčky alebo superfos- fátu, 1 q dusíkatého vápna, 2 q 40 % draselnej soli a 1 q síranu amónneho. Fazuľa neznáša hnojenie čerstvým maštaľným hnojom. Aby nenastalo nevhodné opelenie, odporúča sa medzi jednotlivými odrodami izolačná vzdialenosť asi 300 m.
Kríčkovité fazule sejeme v prvej polovici mája do sponu asi 40X40 cm. Na jedno miesto vysievame asi 3 semtená (štipkove) tak, aby semeno bolo 4 cm pod povrchom pôdy. Po sejbe pozemok povalcujeme ľahkým valcom. Fazula vyklíči asi za týždeň. Na 1 ha potrebujeme asi 100—150 kg semena.
Zrďovité fazule sejeme v druhej polovici mája do sponu naj častejšie 60X80 cm. Pozemok pred sejbou vyznačíme značkovacom a na jedno miesto (do priesečníka) vysejeme hnlezdovo asi 8—10 semien. K rastlinám, dávame rozličná opory, najčastejšie 2—3 m vysoké, šikmo alebo rovno postavená žrde. Výsevolá na 1 ha je asi 120—160 kg osiva.
Ošetrovanie za vegetácie spočíva v okopávaní a plečkovaní. Keď rastlinky dostatočne povyrástli a vytvorili asi 6 normálnych listov, prihrnieme k nim zem. Na veľkých plochách prihŕňame najčastejšie pluhom. Za vegetácie semenné porasty prehliadame a robíme výbery. Pri fazuli veľmi záleží na chuťových vlastnostiach strukov, a preto struky materských rastlín skúšame aj po tejto stránke.
Fazuľu na semeno začíname zberať vtedy, keď celé rastliny zasychajú, semeno je pevné, vyfarbené a úplne vyzreté. Zberáme tak, že odtrhávame struky. Pri kríčkovitých fazuliach dozrievajú všetky struky takmer naraz. Pri žrďovitých fazuliach zberáme postupne ako struky dozrievajú. Drobnosemenné odrody mlátime na mláťačkách, pričom postupujeme opatrne, aby sa semená nepoškodili. Veľkozrnné žrdovité fazule mlátime väčšinou ručne. Úroda pri kríčkovitých fazuliach je 15—25 q, pri žrďovitých asi 25—35 q z 1 ha.
Tento vyhľadávač vyhľadáva výrazy iba v texte a nadpisoch rád, vyluhov a podobne.
NEVYHĽADÁVA v kategóriách, mesiacoch, aktivitách a v prepojeniach.
Je teda vhodný, keď hľadáte nejakú konkrétnu vec.
Ak napríklad hľadáte všeobecné rady k skočkám, je praktickejšie nájsť si samostatnú stránku škodcu „Skočky„, pretože výsledkov dostanete viac, ako keď do vyhľadávača napíšete „Skočky„. To preto, že na stránke o skočkách sú zobrazené aj texty, ktoré sú priradené skočkám, aj keď sa slovo „skočky“ explicitne v texte nevyskytuje a teda vyhľadávač daný text nenájde a danú radu teda nezobrazí.