Abychom lépe využili plochu záhonu, můžeme kombinovat pěstování okurek s raným salátem nebo s ranými kedlubna­mi, které vysadíme do řádků na okraj zá­honů.

Je bezpodmienečnou podmienkou dobrého klíčenia dostatok vlhkosti.

Na pestovanie vo voľnej pôde sa vysieva od začiatku februára do skleníka pre predplodinu a od 15.-20. júla pre poslednú jesennú výsadbu. Dôležitá je teplota pri klíčení s optimom pri 12-15 °C. Tep­loty vyššie než 18 °C niekedy klíčenie brzdia. Aby sme tomu predišli, vysievame – najmä za horúcich letných dní – len na­večer. Priaznivo pôsobí hojné zavlaženie, lebo znižuje teplo­tu odparovaním vody. Okrem toho môžeme osivo zmiešať s navlhčeným pieskom a ne­chať predklíčiť v plastovom vrecku v chladničke pri 4 až 10 °C, pričom rozhodujúce sú práve prvé hodiny. Potom mô­žeme semená vysievať ako ob­vykle.

V skleníku musíme braťdo úvahy dostatok svetla v je­senných a zimných mesia­coch, keď sa rastlinám nevy­tvárajú nové listové orgány.

Jarné kultivary, napr. ‚Kráľ má­ja‘, sú rýchlorastúce, avšak za tepla a dostatku svetla pred­časne vybiehajú. Tmavozelené letné kultivary sa vyvíjajú pod­statne pomalšie a vytvárajú väčšie a ťažšie hlávky. Aby bo­lo zásobovanie šalátom po ce­lý rok plynulé, treba vysiať rôzne kultivary, ktoré možno zberať podľa ročného obdobia po 5-7 týždňoch, teda asi o 2 týždne skôr než šalát ľadový.

Pri letných odrodách zväč­šujeme spôn rastlín, pretože vytvárajú väčšie hlávky.

Semeno si udržuje klíčivosť 8 rokov.

Po oboch stranách záhona uhoriek mozete vysadiť salát, zeler alebo kaleráb. Na každej strane vysaďte jeden riadok z každého druhu. 10 cm od Okraja záhona nasaďte kaleráb. Smerom dovnútra, 25 cm od kalerábov vysaďte riadok šalátu, ktorý budete zberať skôr. Na uhorky zostane 59 cm široký vorný pás, ktorý celkom postačí na ich vývoj. Rozstupy v riadku pri oboch druhoch by mali byť 20 až 22 cm, Salát i kaleráb môžete sadiť na záhony s uhorkami už v apríli. Záhon sa tak lepšie využije. Zelenina čiastočne ochráni na začiatku mladé sadenice uhoriek pred vetrom.

Vysádzanie: Do voľnej pôdy vysádzame v spone 25 x 30 cm, v skleníku 25 x 25 cm. V za- koreňovačoch predpestované priesady vysádzame tak vyso­ko, aby krček rastliny zostal voľný a nemohla ho napadnúť pleseň. Postačí, ak koreňový bal zasadíme 2-3 cm hlboko a pri­tlačíme tak, aby mali korene kontakt so zeminou.

Jednotíme na vzdialenosť asi 20—30 cm v čase, keď sú úplnel vyvinuté klíčne lístky a začína sa vytvárať prvý pravý list. Ináč je ošetrovanie bežné a spočíva v častom kyprení a polievaní. Pri okopávke dbáme, aby sme k rastlinám nenahŕňali pôdu, pretože by sa tým hlávky znečistili a aj zle tvorili.

Nezbyt­né je též udržovat povrch půdy kyprý, ne­boť kořeny jsou náročné na přístup vzdu­chu.

Salát můžeme pěstovat i několik let na stejném pozemku, aniž se projeví únava půdy.

Salát lze pěstovat na záhonech téměř po celý rok. Musíme však používat odrůdy vyšlechtě­né pro jednotlivá roční období. Jinak by salát nevytvářel velké a pevné hlávky, ale vybíhal by do květu. K tomu dochází ze­jména tehdy, pěstuje-li se jarní salát v lé­tě.

Je vhod­né pěstovat salát spolu s ředkvičkami, kedlubny, špenátem, jahodníkem, zelím, rajčaty, cibulí nebo fazolem, protože je chrání před dřepčíky.

Begónia vždykvitnúca odradí slimáky od kelu a šalátu. Asi 500 g stoniek i s listami po rozdrvení namočte na jeden deň do 10 1 dažďovej vody. Do tohto výťažku namočte pred vysadením korene sadeníc zeleniny alebo ich aj s koreňovým balom na celú hodinu ponorte do kúpeľa, aby úplne nasiakli. V nasledujúcich týždňoch zalievajte vždy raz za niekoľko dní pôdu i rastliny nezriedeným výťažkom pri- praveným z begónií.

Aby slimáky odlákali od sadeníc kelu, záhradníci nasypali pomedzi zeleninu nasekanú šťavnatú repu kŕmnu, kvôli ktorej aj tieto živočíchy nechajú všetko ostatné bokom. Rovnaký účel splní nechtík, staré listy šalátu alebo tenká vrstva nakosenej trávy.

Do záhonov so šalátom napichajte rozpolené mrkvy reznou plochou 3 —4 cm hlboko do pôdy. Nechajte vyčnievať iba konce, aby ste mrkvy prípadne zasa našli a každé 3 —4 dni larvy kontrolujte. Potom drôtovce na mrkvách a v nich zozbierajte a skontrolujte aj okolie návnady, či sa v ňom nevyskytujú ďalšie.

Záhon pro pěstování salátu můžeme na podzim vyhnojit dobře uleželým chlévským hnojem. Protože však salát pro svou krátkou vegetační dobu dostatečně nevy­užije živiny obsažené v hnoji, je lépe po­užít dobrý kompost (4 kg/m2)

Najvhodnejšie je zberať šalát za podmračnýchl dní. Za slnečných a teplých dní hlávky rýchle vädnú. Hlúby nechávame v zemi.

Salát sklízíme postupně, když má uza­vřené a pevné hlávky, nejlépe v ranních nebo večerních hodinách.