Uhorky a melóny totiž nemajú rady kropenie. Do blízkosti rastlín postavíme vedro s vodou, do ktorého ponoríme jeden koniec vlnenej handry skrútenej ako knôt a dobre navlhčenej. Zostávajúcu časť handry položíme ku koreňom rastlín. Týmto spôsobom voda ustavične presakuje ku koreňom a nevzniká nebezpečenstvo, že sa zmáčajú aj listy.
I na venkovních záhonech můžeme urychlit sklizeň okurek – Uprostřed záhonu vyhloubíme 30 cm hluboký a 40 cm široký příkop, který vyplníme koňským, ovčím nebo aspoň hovězím hnojem. Ze zbývající zeminy vytvoříme nad příkopem vyvýšený záhonek, kam vyséváme semena nebo vysazujeme hmkované sazenice. Rostliny se rychleji vyvíjejí, protože jejich kořeny rostou v teplém a propustném prostředí. Tento způsob je vhodný zejména na těžkých půdách. Půdu, z níž navršíme záhon, je vhodné zlehčit kompostní zeminou. Při nedostatku hnoje se někde používá čerstvě nasečená tráva, která se našlape do příkopu a zasype kompostní zemí. Napěchujeme-li posečenou trávu nejprve do pytlů z jutové nebo silonové tkaniny, během několika dnů se působením teplo- tvomých bakterií zapaří, takže je k vyhřívání záhonu vhodnější.
Predklicovanie semien: Rozložte plne vyvinuté semená medzi dve Vrstv filtračného papiera rovnakým spôsobom ako pri skúške klíčivosti. Namiesto pijav ho papiera môžete použiť aj vlnenú handričku. Semená preneste do pôdy len čo primárny kore prenikne cez osemenie von. Pri výseve sa však nesmie v žiadnom prípade poškodiť alebo dokonca zlomiť.

Priesady uhoriek si môžeme vypestovať viacerými spôsobmi. Pre všetky spôsoby pestovania priesad vysievame napučané, prípadne naklíčené semeno.
Z přímého výsevu jsou rostlinky odolnější, je však riziko, že při chladném a deštivém počasí semena špatně vzcházejí a mladé rostlinky mohou uhynout Proto výše vy chráníme porézní fólii Plodnost semen se zvyšuje jejich stářím, rostliny mají více samičích květů, a tím i plodů. Nejvhodnější je sít osivo tři až čtyři roky staré. Semena okurek vyséváme do hnízd (3 semena najednou) na vzdálenost asi 50 cm, po vzejití ponecháme nejsilnější rostlinu. Vyséváme až po jarních mrazících, tedy v polovině května
Od zaciatku tvorby plodov polievat zriedenou zihlavovou alebo kostihojovou breckou.
Priesady uhoriek si môžeme vypestovať viacerými spôsobmi. Pre všetky spôsoby pestovania priesad vysievame napučané, prípadne naklíčené semeno.
Porast vysadzovaných uhoriek až ďo plnej plodhosti pravidelne zavlažujeme. Uhorky z priamej sejby netreba zavlažovať, pretože sú lepšie zakorenené. Ak však máme možnosť zavlažovania,, aj pre vysiate rastliny je zavlažovanie užitočné. V záhradé uhorky obyčajne za tretím normálnym listom zašťipujéme, aby sa rozrástli a vytvorili viac bočných výhonkov, na kltorých najviac rodia
Namiesto kalerábu a šalátu môžete vysadiť na okraje uhorkového záhona aj zeler. Zeler môžete sadiť až po 15. máji, preto na okraje záhona vysejte začiatkom apríla redkovku, ktorá dozreje v polovici mája. Na každú stranu záhona dajte len jeden pás zeleru, a to 20 cm od okraja. V riadku sadle vo vzdialenosti 40 em.
Po oboch stranách záhona uhoriek mozete vysadiť salát, zeler alebo kaleráb. Na každej strane vysaďte jeden riadok z každého druhu. 10 cm od Okraja záhona nasaďte kaleráb. Smerom dovnútra, 25 cm od kalerábov vysaďte riadok šalátu, ktorý budete zberať skôr. Na uhorky zostane 59 cm široký vorný pás, ktorý celkom postačí na ich vývoj. Rozstupy v riadku pri oboch druhoch by mali byť 20 až 22 cm, Salát i kaleráb môžete sadiť na záhony s uhorkami už v apríli. Záhon sa tak lepšie využije. Zelenina čiastočne ochráni na začiatku mladé sadenice uhoriek pred vetrom.
I na venkovních záhonech můžeme urychlit sklizeň okurek – Uprostřed záhonu vyhloubíme 30 cm hluboký a 40 cm široký příkop, který vyplníme koňským, ovčím nebo aspoň hovězím hnojem. Ze zbývající zeminy vytvoříme nad příkopem vyvýšený záhonek, kam vyséváme semena nebo vysazujeme hmkované sazenice. Rostliny se rychleji vyvíjejí, protože jejich kořeny rostou v teplém a propustném prostředí. Tento způsob je vhodný zejména na těžkých půdách. Půdu, z níž navršíme záhon, je vhodné zlehčit kompostní zeminou. Při nedostatku hnoje se někde používá čerstvě nasečená tráva, která se našlape do příkopu a zasype kompostní zemí. Napěchujeme-li posečenou trávu nejprve do pytlů z jutové nebo silonové tkaniny, během několika dnů se působením teplo- tvomých bakterií zapaří, takže je k vyhřívání záhonu vhodnější.
preventivně postřikovat porosty výluhem z přesličky
I na venkovních záhonech můžeme urychlit sklizeň okurek – Uprostřed záhonu vyhloubíme 30 cm hluboký a 40 cm široký příkop, který vyplníme koňským, ovčím nebo aspoň hovězím hnojem. Ze zbývající zeminy vytvoříme nad příkopem vyvýšený záhonek, kam vyséváme semena nebo vysazujeme hmkované sazenice. Rostliny se rychleji vyvíjejí, protože jejich kořeny rostou v teplém a propustném prostředí. Tento způsob je vhodný zejména na těžkých půdách. Půdu, z níž navršíme záhon, je vhodné zlehčit kompostní zeminou. Při nedostatku hnoje se někde používá čerstvě nasečená tráva, která se našlape do příkopu a zasype kompostní zemí. Napěchujeme-li posečenou trávu nejprve do pytlů z jutové nebo silonové tkaniny, během několika dnů se působením teplo- tvomých bakterií zapaří, takže je k vyhřívání záhonu vhodnější.
Názov
Oblasť použitia
Uhorky kvitnú v prvom roku po sejbe. Utiorka má rôznopohlav- né kvety. Je to jednodomá rastlina. Plod je dlhá valcovitá zelená bobula s plochými semenami vo vnútri. Uhorky na semeno sa pestujú jeden rok a spôsob pestovania závisí od toho, či sa pestujú poľné alebo skleníkové odrody. Kvety uhoriek opeluje hmyz, a preto jednotlivé odrody pri pestovaní na semeno musia byť od seba vzdialené aspoň 500 m. Niektoré odrody tvoria plody parte- nogeneticky, to znamená, že sa plody vytvoria aj vtedy, keď kvety neboli opelené. Semleno takýchto plodov je hluché a nemožno ho použiť na sejbu. Pre semenárske účely musíme preto takáto odrody umele opeľovať. S touto vlastnosťou sa stretávame pri odrodách pestovaných na rýchlenie.
Príprava pôdy pre semenné porasty pestované na poli sa začína jesennou orbou, pri ktorej zapracúvame do pôdy 300—500 q maštaľného hnoja. Pri povrchovom) spracovaní dodávame do pôdy asi 2 q síranu amónneho, 4 q superfosfátu a 3 q 40 % draselnej soli na 1 ha.
Poľné uhorky šalátové a nakladačky. Semeno týchto odrôd sejeme až v druhej polovici mája. Pri pestovaní na semeno netreba rastliny predpestovať alebo nakličovať. Seje sa buď ručne, alebo sejačkami priamo do voľnej pôdy. Pri nedostatku hnoja stačí hnojiť len pod rastlinu, a to tak, že sa vy orie brázda, do ktorej sa nakladie dobre vyzretý hnoj. Možno však použiť aj čerstvý hnoj, ktorý sa z obidvoch strán prihrnie pluhom. Takto vzniknú hrobčeky, ktoré sa ľahkým valcom povalcujú a do nich sa potom seje malou sejačkou alebo ručne štipkove na vzdialenosť 50 cm od seba. Riadky sú od seba vzdialené 80—100 cm. Ked sa rastliny dobre zakorenia, nechávame na jednom mieste len 2 najsilnešie a ostatné odstránime. Pri sejbe sejačkou sejeme na vzdialenosť -90—120 cm a v riadkoch jednotlivé na vzdialenosť asi 25 cm. Pri tejto sejbe sa spotrebuje 3 kg osiva na 1 ha.
Semenárske porasty asi dvakrát okopávame a plečkujeme, kým rastliny nezakryjú celé pole. Za vegetácie prechádzame po poraste a vyberáme typické plody na semeno. Na jednej rastline nechávame pri šalátových uhorkách 3—4 a pri nakladačkách 6—8 prvých najlepšie vyvinutých plodov. Nikdy sa nesmú zberať prvé plody z materských rastlín za zelena na konzum, pretože rastlina potom síce ďalej prináša plody, ale v neskorších plodoch nestačí už semená vyživiť, takže sú hluché. Uhorky na semeno dozrievajú koncom augusta až v polovici septembra. Zrelé plody sú vždy •žltkasté alebo belavozelené. Pri zbere musia byť plody vyzreté a dužina pevná; nie je však chybou, ak sú už plody sčasti nahnité. Nesmieme zberať príliš skoro, keď je ešte stopka zelená, pretože väčšina semien je v takom prípade nevyvinutá. Výhodné je zberať všetky plody naraz. V takomto prípade je už niekoľko prvých plodov sčasti nahnitých; tieto plody môžeme zberať do osobitných) nádob.
Skleníkové uhorky. Pre tento spôsob pestovania sú najvhodnejšie priesady predpestované v črepníkoch. Priesady vysadzu- jemte, keď majú 4—5 normálnych listov. Pre materské rastliny zhotovujeme pomocnú konštrukciu ako pri rýchlení. Ku každej rastline dávame kolík, po ktorom vyvedieme rastlinu k najspodnejšiemu drôtu. Len čo rastlina dosiahne asi druhý drôt, skracujeme nad listom) hlavný výhonok. Po skrátení sa v pazuche každého listu vytvoria nové výhonky, z ktorých najsilnejšie vedieme priamo hore a bočné vyväzujeme k drôtu do strán. Ak hlavný výhonok dosiahne asi 4. drôt, znova ho skracujeme a skracovanie pri každom druhom drôte opakujeme. Bočné výhonky skracujeme obyčajne asi za 5. listom a vyväzujeme ich lykorn ku konštrukcii.
Pareniskové uhorky. Siať nezačíname príliš skoro, a preto na pestovanie materských rastlín môžeme využiť prázdne pareniská, •obyčajne po predpestovaných priesadách skorej zeleniny. Pod jedno okno vysadzujeme obyčajne 2 rastliny, ktoré nechávame voľne rásť a odstraňujeme len nevhodné plody a výhonky. Pareniskové uhorky možno aj zaštipovať, no nie je to potrebné. Na rastline nechávame 4—6 plodov, ktoré tvarom a veľkosťou zodpovedajú pestovanej odrode. Vetráme opatrne, pretože uhorky neznášajú prievan. Pretože do pareniska a aj do skleníka obyčajne nemá prístup hmyz, musíme kvety umele opeľovať. Opeľujeme asi každý štvrtý deň vždy len za slnečného počasia. Peľ prená šame štetôčkou zo samčielío kvetu na bliznu samičieho kvetu alebo opelujeme priamo odtrhnutým samčím kvetom, keď je už na ňom dostatočne suchý peľ.
Uhorky zberáme v septembri, ked majú charakteristickú žltú až oranžovú farbu (podlá odrody j. Plody, ktoré nie sú ešte dostatočne sfarbené, ukladáme na papier do prázdneho pareniska a prikrývame oknami, aby dozreli. Semeno vyberáme až pcJ úplnom vyzretí plodov tak, že plod po celej dĺžke rozrežeme na polovičku a semeno vy škrabeme do nádob. Najvhodnejšie sú drevené nádoby, v ktorých si semeno zachováva charakteristickú farbu. Ručné vyberanie semena je zdĺhavé a prácne. Pri väčšom množstve semenačiek použijeme mláťačku (na obilie), na ktorej spomalíme chod. V mláťačke sa plody rozdrvia a vytriasadlá oddelia semeno od oplodia. Takto získame za krátky čas vefké množstvo semien. Pracovníci, ktorí obsluhujú mláťačku, majú mať gumovú obuv a nepremokavý oblek. V nádobe nechávame celý obsah asi týždeň kvasiť. Cez celé obdobie kvasenia kvasiacu hmotu občas premiešame. Po skončení kvasenia spadnú všetky vyzreté semená ku dnu a na vrchu zostávajú len hluché semená. Semená od hmoty oddeľujeme čistou tečúcou vodou, a to prepieraním na sitách. Semeno čistíme obyčajne za slnečného dňa, najlepšie predpoludním, aby ešte v tom istom dni dostatočne obschlo. Sušíme ho na pripravených lieskach alebo plachtách, najvhodnejšie vonku v polotieni. Uskladňujeme len dostatočne suché semeno a počas sušenia i uskladnenia ho chránime pred myšami.
Semená necháme na teplom mieste v pohároch krátko – asi dva-tri dni – vykvasiť vo vlastnej šťave a potom ich prepláchneme vodou. Po prepláchnutí ešte roztriedime čistá semená tak, že ich dáme do vody. V nej ťažké, dobre vyvinuté semená klesajú ku dnu, zatiaľ čo ľahké plávajú na povrchu, ľahké, hluché zlejeme a ako osivo použijeme tie, ktoré klesli na dno.
S vybraním semien naopak ešte počkáme a predtým urobíme ešte tzv. pozberové dozrievanie. Pri ňom zozbierané uhorky vyložíme na teplé miesto, ku ktorému má prístup slnko, napríklad na južné okno alebo do skleníka a necháme ležať a ďalej dozrievať. Podľa okolností ponechávame dozrievať aspoň týždeň až dva, ale pokojne aj viac. Čím je plod zrelší, tým je kvalita semien vnútri neho lepšia. Ak je plod zdravý, nekazí sa a vydrží veľmi dlho, aj niekoľko týždňov. Pozberové dozrievanie robíme pri tých plodoch, ktoré sa javia už na záhone plne zrelé, ako aj pri tých, ktoré vonku nestihli plne vyzrieť, pretože porast napríklad zničila pleseň.
Ako semenné plody vyberieme tie z prvých nasadených uhoriek, ktoré sú odrodovo typické, pekne tvarované a vyvinuté, bez deformácií. Označíme si ich napríklad úväzkom i prúžku farebného plátna okolo stopky, aby sme vedeli, že to sú plody na osivo a neskôr sme ich omylom fj nepozberali na konzum. Necháme rásť na jednej rastline jeden, najviac dva plody na osivo. Označené plody netrháme, ale necháme plne vyzrieť na rastline. Za sucha zalievame, aby mali rastliny dostatok vody a semeno sa dobre vyvinulo.
Delikates. Odroda sa môže pestovať ako šalátová alebo pri zbere mladých plodov ako nakladačka. Je veľmi úrodná, plody však rýchle prerastajú, hrubnú a vytvárajú sa tzv. prerastky. Preto sú pre trh a konzervovanie menej hľadané. Rastové obdobie do začiatku zberu je asi 65 dni. čas plodnosti trvá asi 60 dní.
Odrody nakladačiek
Bílske nakladačky. Je to vysoko úrodná, zdravo rastúca odroda, ktorá je pomerne odolná proti chladu. Plody sú tmavozelené, ušľachtilého tvaru. Obdobie rastu od sejby do prvej plodnosti trvá asi 70 dní a čas plodnosti asi 60 dní. Je to odroda vhodná pre všetky kraje.
Mélnické nakladačky. Úrodná bujne rastúca odroda, odolná proti kolísaniu teploty. Plody majú svetlejší hrot. Obdobie rastu od sejby do prvej plodnosti trvá“ asi 65 dní a čas plodnosti asi 60 dní, ‚f
Znojmia (nové šľachtenie) sa podobá odrode znojemské nakladačky. Plod je valcovitejší s tupším koncom. Rastlina má stredný vzrast a lepší zdravotný stav.
Parifín Fi je povolená odroda z dovozu z roku 1970,
Odrůdy nakládaček: Tyto odrůdy pěstujeme především pro nakládání; okurky sklízíme velké 7 až 10 cm. ’Bílské‘ je odrůda s krátkými štíhlými plody bez krčku, dobře přizpůsobivá i v chladnějších oblastech, nevadí jí ani kolísání teplot ‚Mělnická‘ je spolehlivá, výnosná odrůda, má však nejdelší vegetační dobu, nesnáší vysoké teploty a sucho. ‚Pálava‘ (Znojmia) má dlouhé vřetenovité, tmavozelené plody bez krčku, řídce bradavičnaté. Je výhodná pro svůj dobrý zdravotní stav a vysokou plodnost Nejvýnosnějším a nejnovějším naším hybridem, vypěstovaným ze zahraničních odrůd, je ‚Nora F|‘. Vyniká dobrým zdravotním stavem, odolností proti hořknutí, pomalým přerůstáním plodů. Vyžaduje hojnou zálivku, zejména na začátku plodnosti. Do teplých oblastí je vhodná ‚Kobus Fť, holandská hybridní odrůda středního vzrůstu s tmavozelenými, málo bradavičnatými plody. Velmi výnosná, ale náročná na živiny a teplo je ‚Přiměla Fť, hybrid slabšího vzrůstu s velkým množstvím samičích květů, stejně jako nejnovější holandské hybridní odrůdy ‚Minerva Fť a ‚Santana Fť.
Odrůdy salátovek: Podle stavu porostu a odrůdy sklízíme plody salátovek ve velikosti 20 až 40 cm. Proti hořknutí plodů pomáhá nejen pravidelná zálivka, ale i časté pletí, aby plevel neochuzoval rostliny o vodu a živiny. ‚Delikates‘ je velmi přizpůsobivá odrůda, pokud jde o klimatické podmínky. Plody jsou řídce bradavičnaté, kratší, zelené s mramorováním. V mladém stavu můžeme použít i jako nakládačky. ‚Fénix‘ je středné raná odrůda s tmavozelenými krátšími plody bez krčku, odolnými proti hořknutí. Rostliny jsou mohutného vzrůstu. ‚Laura Fť je hybrid středního růstu s tmavozelenými plody. Je vhodná pro pěstování ve volné půdě. ‚Linda Fi‘ je polopozdní hybrid s univerzálním pěstováním, tj. na záhonech i pod fólií. Rostliny jsou menší s bohatým olistěnim a tmavě zelenými plody. Tato odrůda je velmi odolná vůči chorobám, plody se nedeformují a mají jemnou chuť, jen minimálně hořkou. Vyžaduje pravidelnou zálivku.
Pařeništní (skleníkové) odrůdy: Při pěstování v pařeništi zajistíme okurkám dostatek tepla a vzdušné vlhkosti Nesmíme zapomenout na větrání — tím zároveň umožníme přístup včelám k opylení. ‚Židovická produkta‘ je raná odrůda slabšího vzrůstu, se štíhlými dlouhými plody, přizpůsobivá teplotním výkyvům, stejně jako jsou hybridní odrůdy ‚Leda F1 a ‚Marta F1.
Z klasických odrůd nakládaček, které jsou méně náročné na vláhu než hybridy, se pěstují hlavně ‚Bílské‘, ‚Mělnické‘ a ‚Pálava‘ (‚Znojmia‘). Protože při horších klimatických podmínkách dávají vyšší výnosy hybridy a odrůdy se středně hrubou až hrubou a řídkou bradavičnato- stí plodů (označeny*), kdežto v příznivých letech jsou lepší okurky s hustou a jemnou bradavičnatostí (**), je vhodné pěstovat současně 2—3 typy okurek s odlišnou bradavičnatostí.
Tento vyhľadávač vyhľadáva výrazy iba v texte a nadpisoch rád, vyluhov a podobne.
NEVYHĽADÁVA v kategóriách, mesiacoch, aktivitách a v prepojeniach.
Je teda vhodný, keď hľadáte nejakú konkrétnu vec.
Ak napríklad hľadáte všeobecné rady k skočkám, je praktickejšie nájsť si samostatnú stránku škodcu „Skočky„, pretože výsledkov dostanete viac, ako keď do vyhľadávača napíšete „Skočky„. To preto, že na stránke o skočkách sú zobrazené aj texty, ktoré sú priradené skočkám, aj keď sa slovo „skočky“ explicitne v texte nevyskytuje a teda vyhľadávač daný text nenájde a danú radu teda nezobrazí.