Vyhľadať

Kaleráb

Hlavným charakteristickým znakom všetkých kalerábov je fakt, že stonka je skrátená a zároveň valcovitá, oválna (elipsoidná) až guľovitá či plocho guľovitá (teda zvrchu sploštená). Nazýva sa hľuza alebo buľva.

Oficiálny názov

Kapusta obyčajná kalerábová

Latinský názov

Brassica oleracea L. var. gongyloides L

Ľudový názov

kaleráb, kapusta obyčajná kalerábová, kapusta kalerábová, kaleráb kŕmny

ČelaĎ

Kapustovité (Brassicaceae )

Všeobecné rady pre tento druh zeleniny

Vseobecny popis k hlubovej zelenine
Pôda

Kaleráb obľubuje humusovú, živinami i vodou dobre zásobenú zeminu.

Kaleráb si vyžaduje živné, skôr ľahšie, hiumózne a po­merne dosť vlhké pôdy. V suchej a chudobnej pôdie drevnatie a predčasne vybieha do kvetu.

Stanovisko

Kaleráb nie je na polohu náročný, len skoré odrody sadíme do chránenejších! a teplejších polôh.

Závlaha

Nepravidel­né zásobovanie vodou spôso­buje praskanie buliev. Vyža­duje vysokú dávku kompostu.

Hnojenie

Pri pre­hnojení dusíkom sú kaleráby pretiahnuté a nevytvárajú buľ­vu.

Nepravidel­né zásobovanie vodou spôso­buje praskanie buliev. Vyža­duje vysokú dávku kompostu.

Prihnojovat zákvasom zo zihlavy,. Čerstvý maštaľný hnoj neznáša, a preto ho hnojíme kompostom.

Alelopatia (biologické interakcie medzi rastlinami)

vhodní susedia

nevhodní susedia

Alelopatia

Dobrý rast kapusty podporíte, ak k nej vysadíte kôpor alebo borák. To isté platí aj pre brokolicu, kaleráb a ružičkový kel.

Abychom lépe využili plochu záhonu, můžeme kombinovat pěstování okurek s raným salátem nebo s ranými kedlubna­mi, které vysadíme do řádků na okraj zá­honů.

Rady

Siatie

Abychom lépe využili plochu záhonu, můžeme kombinovat pěstování okurek s raným salátem nebo s ranými kedlubna­mi, které vysadíme do řádků na okraj zá­honů.

Kaleráb znáša aj priamy výsev na stanovište, ktorý sa v praxi zatial neuskutočňuje.

Vysádzanie

Po oboch stranách záhona uhoriek mozete vysadiť salát, zeler alebo kaleráb. Na každej strane vysaďte jeden riadok z každého druhu. 10 cm od Okraja záhona nasaďte kaleráb. Smerom dovnútra, 25 cm od kalerábov vysaďte riadok šalátu, ktorý budete zberať skôr. Na uhorky zostane 59 cm široký vorný pás, ktorý celkom postačí na ich vývoj. Rozstupy v riadku pri oboch druhoch by mali byť 20 až 22 cm, Salát i kaleráb môžete sadiť na záhony s uhorkami už v apríli. Záhon sa tak lepšie využije. Zelenina čiastočne ochráni na začiatku mladé sadenice uhoriek pred vetrom.

04 - Apríl, 07 - Júl, 12 - December

Už od polovice decem­bra vysievame prvé kultivary na rýchlenie pri 15 °C. Od kon­ca marca do začiatku apríla – nasledujú kultivary vhodné do volnej pôdy, ktoré vysievame naširoko do pareniska alebo na záhon. Odporúča sa rastli­ny týždeň po vzídení rozsadiť do zakoreňovačov alebo kveti­náčov. Najneskorším termínom sejby je začiatok júla. Možná je aj priama sejba riedko do riad­kov s neskorším jednotením na vzdialenosť 30 cm. Rastliny 3-4 týžd­ne po vzídení vysadíme do sponu 25 x 30 cm. Mladé rast­liny rastú lepšie než staršie.

Priesady sadíme podľa možnosti plytko (neznášajú utope­nie), pretože pri hlbokom sadení nevytvárajú bulvy.

04 - Apríl

Skoré odrody vysadzujeme za priaznivých stanovištných pod­mienok do vhodnej pôdy asi v polovici apríla, na malých plochách v spone 20—25 cm, ňa väčších plochách 25—30 cm. Poloskoré odrody vysadzujeme na trocha väčšiu vzdialenosť, neskoré odrody sadíme na vzdialenosť 30—40 cm. Veľmi dobre sa osvedčilo vysadzovanie do hniezd, pri ktorom sa do 1 hniezda dávajú 2 rast­liny.

06 - Jún

Kaleráb môžeme vysádzať ako následnú rastlinu po hrášku.

06 - Jún

Na výsadbu neskorého kalerábu na zimnú spotrebu je najvhodnejším časom druhá polovica júna.

Pestovanie

Prvý raz okopávame asi 10 dní po sadení. Pre kaleráb je dôležité pravidelné zalievanie, pretože ináč drevnatie a po daždi puká.

Rané kedlubny můžeme pěstovat na záhonech jako předplodinu nebo meziplodinu, pozdní kedlubny jako následnou plodinu.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Proti skočkám a kve- tárke použijeme ochranné siete proti hmyzu a udržiavame pôdu v stálej vlhkosti.

Hnojenie

Pri pre­hnojení dusíkom sú kaleráby pretiahnuté a nevytvárajú buľ­vu.

Nepravidel­né zásobovanie vodou spôso­buje praskanie buliev. Vyža­duje vysokú dávku kompostu.

Prihnojovat zákvasom zo zihlavy,. Čerstvý maštaľný hnoj neznáša, a preto ho hnojíme kompostom.

Zber

Skorý kaleráb zberáme už 4—5 týždňov po sadení.

Výluhy a brečky súvisiace s touto zeleninou

Názov

Oblasť použitia

No data was found

Semenárstvo

Semenárstvo

Kaleráb v prvom roku vytvára listy a buľvu. V druhom roku vyrastá z buľvy kvetná os; kvety sa neskoršie mienia na šešule s drobnými guľatými semenami. Kaleráb na semeno pestujeme 2 roky.

Pestovanie v prvom roku

V prvom, roku sa k’aleráb pestuje rovnako ako kaleráb na konzum. Neskoré odrody sejeme od konca júna, skoré odrody v júli, aby sme skrátili čas prezimovania. Chybami, ktoré znižujú akosť ma­terských rastlín na semeno v prvom roku, je pukanie buliev a vyháňanie do kvetu. Pukanie zapríčiňujú nerovnomerné zrážky. Vyháňanie do kvetu už v prvom roku spôsobuje nízka teplota na začiatku vývoja priesad. Nízke teploty pôsobia ako jarovizácia a spôsobujú nevhodné kvitnutie už v prvom roku.

Materské rastliny zberáme už v októbri pred príchodom nočnýcli mrazov. Materské rastliny vyberáme a nepoškodené buľvy s priemerom 5—6 cm opatrne zberáme. Pri výbere dbáme, aby materské rastliny všetkými svojimi vlastnosťami zodpovedali rozmnožovanej odrode. Na vybraných buľvách nechávame oby­čajne asi 3 cm dlhé stopky a ostatné časti listov odrezávanie. Takto upravené kaleráby dobre prezimujú. Sadzačky prezimujeme rozličnými spôsobmi. Môžeme ich zakladať na husto do studeného pareniska, prípadne ich zakladáme do špeciálnych skladov (Koz- manova búda) alebo do bezmrazých pivníc a skladíšť. Sadzačky zakladáme vždy s koreňom a počas zimy sa snažíme v uskladňo- vacích priestoroch udržať teplotu okolo 2 C. Uskladnené sadzačky kalerábu môžu veľmi poškodiť myši, proti ktorým sypeme najčas­tejšie otrávené zrno.

Pestovanie v d r u h o m r o k u

Pri umiestňovaní semenného porastu kalerábu treba pamätať na to, že kaleráb sa ľahko opeľuje všetkými druhmi rodu Brassica oleracea. Pred nevhodným opelením musíme kaleráb chrániť izo­lačnou vzdialenosťou 600—1000 m. Túto vzdialenosť treba dodržať aj pri botanicky príbuzných burinách, ktoré kvitnú súčasne so semenným porastom. Pozemok pred sadením semenačiek už na zimu zorieme a cez zimu necháme v hrubej brázde. Pri jarnom povrchovom spracovaní zapracujeme do pôdy asi 3 q 40 % dra­selnej soli, 4 q superfosfátu a 3 q síranu amjónneho na 1 ha. Materské rastliny vysadzujeme hneď, len čo to počasie dovolí, a to najčastejšie v prvej polovici apríla. Skoré odrody vysadzuje­me do sponu 40X40 cm a neskoré až 50X50 cm. Obyčajne vysadzujeme v pásoch alebo záhonoch, t. j. každý 5. riadok vy­necháme, aby sme mohli porast riadne ošetrovať a kontrolovať. Sadzačky sadíme pomerne hlboko, aby boli bulvy zahrnuté asi do polovice zemou. Po sadení dôkladne zalievame. K jednotlivým rastlinám dávame asi 150 cm vysoké kolíky; prípadne nad jed­notlivými riadkami zhotovujeme drôtenú konštrukciu, ku ktorej neskoršie vyväzujeme kvitnúce byle.

Počas vegetácie výdatne zavlažujeme, plečkujeme a okopáva­me, prípadne postrekujeme proti škodcom Zo semenných poras­tov zberáme už v prvej polovici júla. Zberáme tak, že celú nad­zemnú časť pokosíme vtedy, keď šešule začnú žltnúť; kvetné byle zrezávame tesne pri buľve a viažeme ich do otiepok. Za pekného počasia ich nechávame na poli v malých panákoch doschnúť. Za nepriaznivého počasia rozvešiame jednotlivé otiepky vo voľných kôlňach, prípadne v iných miestnostiach pod strechou. Pod pa­náky na poli, ako aj pod rozvešané otiepky dávame plachty, aby sa zachytilo všetko vytrúsené semeno. Riadne doschnuté semeno mlátime na mláťačkách. Úroda z 1. ha veľmi kolíše a býva 2—5 q semena.

 

Prehľad odrôd

Výber odrody
Odporúčané odrody kalerábu

Medzi skoré patria modré kultivary ‚Azuŕ, ‚Blan- kyť, biele ‚Dvorana‘, ‚Luna‘ a i., v zahraničí ‚Trero‘, ‚Rowela‘ a ‚Blaro‘. Medzi letné kultivary patria ‚Praga‘, ‚Sparta‘, ‚Viola‘ a neskoré ‚Giganť a ‚Violeta‘.

Odporúčané odrody kalerábu

Podľa dĺžky vegetačného obdobia rozdeľujeme odrody na skoré s vegetačným obdobím 75—80 dní, poloskoré a neskoré s vege­tačným obdobím 110—150 dní.

Kvetoslavský modrý. Buľva má plocho guľatý základný tvar. Dužina je jasnozelená, pri vyspelejších žltkastobiela, pri šupke zelenkastá s viditeľnými cievnymi zväzkami.

Libochovický biely skorý. Vytvára splošteno guľaté buľvy jas- nozelenej farby.

Matuškov pražský modrý skorý. Vytvára plocho guľaté buľvy fialovej farby. Hlúb pozvoľna prechádza ďo buľvy. Je to odroda vhiodhá pre poľné skoré pestovanie.

Kozmanov modrý. Vytvára veľké modré až modrofialové buľvy s hrubým hlúbom. Táto poloneskorá odroda je vhodná pre letný a jesenný zber.

Dštenickýj modrý. Odroda pochádza z krajovej odrody Špekov modrý, ktorá tvorí veľké buľvy modrofialovej farby, dosť silno osrienené. Je to odroda vhod’njä na uskladňovanie.

Moravia. Základný tvar je plochloguľatý s rovným, niekedy mierne prepadnutým vrcholom. Farba buľvy je jasnozelená s bie- lozelenou dužinou. Je to veľmi skorý kaleráb vhodný pre všetky spôsoby skjorého pestovania.

Ďalšou povolenou odrodou je Stupický poľný skorý.

Odporúčané odrody kalerábu

Ranne

  • Azur a Modran, modre odrody, vysev III-VI, zber VI-IX
  • Lobochovicka ranna bila –
  • Moravia – velmi ranna, odolna voci vybiehaniu d kvetu
  • Knaufs-Fruhweiss – ranna biela, spon 30×30

Neskore

  • Violeta – kvalitna vynosna, dobre sa skladuje, vysev v IV-V
  • Kozmanova modra – dobra na uskladnenie
  • Gigant – dlha vegetacna doba, ale dore skladovatelna, vysev IV, casta zalievka, dobre sa ksladuje, nedrevnatie a neposkodi ho ani slaby mraz
Odporúčané odrody kalerábu
  • Nejranější sklizně dávají bílé rané odrůdy ’libochovická bílá raná’, ‚Moravia’ a ’Olmia’. Jejich vegetační doba je 92—105 dní. Vysazujeme je ve sponu 25 x 25 cm v polovině dubna. Při výsadbě dbáme, aby sazenice byly vysazeny jen tak hlubo­ko, jak byly v pařeništi. ’01mia’ je nejra­nější bílá odrůda pro fóliovníky.
  • Bílé rané odrůdy nesnášejí vyšší teploty počátkem léta. Proto pro sklizeň v tomto období vysazujeme raději o týden až 14 dní později modré rané odrůdy ’Azur a ’Modran’, které nedřevnatí tak snadno jako bílé odrůdy. Jejich vegetační doba je 90 dní.
  • Pro letní sklizeň je vhodná ‚Kozmanova modrá’ (vegetační doba 110 dní); vysa­zujeme ji ve sponu 25 x 25 cm v první po­lovině května. Tuto odrůdu můžeme pou­žít i pro podzimní sklizeň a krátkodobé skladování; pak ji vysazujeme nejpozději do konce července.
  • Pro podzimní sklizeň lze pěstovat i rané odrůdy, jejichž sazeni- ce musíme vysazovat nejpozději do konce srpna. Pro podzimní sklizeň a krátkodobé skladování je vhodná odrůda ’Violeta’ s vegetační dobou 110 dní. Vysazujeme ji v polovině července. Odrůdy pěstované pro podzimní sklizeň sázíme ve sponu 40 x 30—40 cm.
  • Dieteticky velmi dobrá je bílá pozdní odrůda ’ Gigant’, která dává vysoké výno­sy (bulvy o hmotnosti 3—5 kg). Má delší vegetační dobu (125 dní), a proto ji musí­me vysazovat ve sponu 50 x 50 cm již v květnu, v příznivých podmínkách s dlouhým podzimem nejpozději do kon­ce června. Snese mrazy až do —12 °C. Bulvy zbavené listů a uložené i s kořeny ve studeném sklepě vydrží přes zimu až do května.

Modré (fia­lové) kultivary rastú pomalšie než zelené, v kvalite však nie sú medzi nimi rozdiely.

Ako hľadať?

Tento vyhľadávač vyhľadáva výrazy iba v texte a nadpisoch rád, vyluhov a podobne.

NEVYHĽADÁVA v kategóriách, mesiacoch, aktivitách a v prepojeniach.

Je teda vhodný, keď hľadáte nejakú konkrétnu vec. 

Ak  napríklad hľadáte všeobecné rady k skočkám, je praktickejšie nájsť si samostatnú stránku škodcu „Skočky„, pretože výsledkov dostanete viac, ako keď do vyhľadávača napíšete „Skočky„. To preto, že na stránke o skočkách sú zobrazené aj texty, ktoré sú priradené skočkám, aj keď sa slovo „skočky“ explicitne v texte nevyskytuje a teda vyhľadávač daný text nenájde a danú radu teda nezobrazí.