Mrkva obyčajná má kužeľovitý tvar, ktorý býva pokrútený. Má hladký, zemitý povrch. Najrozšírenejšia farba je oranžová. Po celom svete môžeme naraziť aj na žltú, čiernu, bielu, krvavočervenú či dokonca ružovú.
Mrkva obyčajná má kužeľovitý tvar, ktorý býva pokrútený. Má hladký, zemitý povrch. Najrozšírenejšia farba je oranžová. Po celom svete môžeme naraziť aj na žltú, čiernu, bielu, krvavočervenú či dokonca ružovú.
Pri sejbe cibule a mrkvy by ste mali myslieť na preventívnu ochranu pred kvetárkou cibulövou (Delia antiqua) a vŕtavkou mrkvovou (Psila rosae), a to za pomoci zmiešanej kultúry. Predbežným opatrením sa javí zmiešané pestovanie oboch týchto kultúrnych plodín, pričom sa vždy strieda riadok vysiaty cibuľou s riadkom vysiatym mrkvou. Stopercentný úspech to, prirodzene, nezaručí.
Rané odrůdy sejeme do vyznačených řádků na vzdálenost 20 cm, pozdní na 25—30 cm, oboji do hloubky 1 —1,5 cm. Oseté řádky přitlačíme prkénkem. Před zahrnutím řádků vtrousime do nich řídce (10—15 cm od sebe) semena značkovacích rostlin, nejlépe ředkvičky nebo salátu (lze použit i špenát a mák), které brzo vzejdou, vyznačí řádky a umožní včasné okopáni půdy v řádcích. Ředkvičku můžeme nechat v mrkvi vyvinout do konzumní zralosti, salát musíme odstranit po vzejití mrkve.
Jediný a účinný spôsob, ako ochrániť mrkvu pred vŕtavkou po jej výseve je zabrániť, aby sa dostala do jej blízkosti a blízkosti ostatných náchylných plodín. To sa dá dosiahnuť jedine pokrytím vysadených plodín jemnými sieťkami odolnými voči hmyzu hneď po výseve. Táto sieťka by sa mala odstraňovať len na veľmi krátke obdobia, kedy budete mrkvu plevať alebo zberať. Dbajte na to, aby pri okrajoch nedošlo k žiadnym medzerám, ideálne je, ak sa sieťka zakope 5 cm do pôdy.
Mrkva a cvikla na zimné uskladnenie sa zberajú v čase, keď je pôda ešte dostatočne vlhká, aby si čo najdlhšie udržali štavnatost a tvrdost. Naša mylorská odroda mrkvy Nantes je založená na jej výnimočnej chuti. Žiaľ, keď je v čase zberu veľmi vlhko, a keď sa s ňou nezaobchádza jemne, má tendenciu praskat, Jedno z riešení, ktoré sme úspešne použili, bolo, že sme mrkvu po vytiahnutí zo zeme zapichli hrotom do pôdy ako tyčky, s vňatou obrátenou k slnku, aby z nich vytiahlo prebytočnú vlhkosť.
Zimné uskladnenie mrkvy a cvikle je jednoduché: odstráni sa z nich vňat, mrkva sa uloží na hromadu a dobre odvodnenú zem, prikryje sa asi desafcentimetrovou vrstvou pôdy, ktorá ju chráni pred zamrznutím. Keď sú mrazy silnejšie, pridáme ďalších pár centimetrov pôdy. Hromada môže byf akokoľvek dlhá, ale nemala by byf širšia ako 75 cm a vyššia ako 50 cm. Keď tieto rozmery prekročíme, teplo vyžarované mrkvou sa nestačí odvádza! a teplota hromady sa zvyšuje. V takom prípade sa mrkva dostane do druhého obdobia svojho rastu – do obdobia produkcie semien, a tak sa výživa z nej začne presúva! do narastajúcich vňatí a korienkov, ktoré sa zahadzujú. Nezabudnite teda vždy po prechode silných mrazov odstráni! dodatočnú vrstvu zeminy, aby sa teplo mrkvy mohlo odvádza! dostatočne rýchlo.
Názov
Oblasť použitia
Mrkva i karotka vytvoria v prvom roku dužinatý koreň a ružicu ehĺpkatých! listov. V druhom roku vyrastá z koreňa os s oko- líkmi belavých kvetov. Plod je nažka s háčikovitými štetinami (ostňami). Mrkva i karotka sa na semeno pestujú 2 roky.
Pestovanie v prvom roku
V prvom roku sa mírkva a karotka pestujú rovnako ako konzumná zelenina, len sa neskoršie vysievajú. Semeno sejeme v máji a júni, a to najprv neskoré a až potom skoré odrody. Na 1 havysievame 5—6 kg osiva. Korene zberáme v októbri. Na prezimovanie upravíme rastlinu tak, že vňať odkrútime až na malé srdiečko. Na semenôrske účely vyberôme len zdravé, silné, nepoškodené korene, ktoré tvarom, a veľkosťou zodpovedajú pestovanej odrode. Materské rastliny prezimujeme v povrchových hrobliach, vyprázdnených pareniskách, vhodných pivniciach, prípadne v iných miestnostiach chránených pred mrazom. Korene sa zakladajú do piesku, pričom sa rovnajú hrotmi koreňov proti sebe a srdiečkami von. Teplota v hrobliachl sa mja pohybovať od 1 do 6 °C.
Pestovanie v druhom roku
Pozemok pre sadenie semenačiek pripravíme hlbokou orbou už na jeseň. Na jar hnojíme na 1 ha 3 q 40 % draselnej soli, 4 q superfosfátu a 2 q síranu amónneho alebo liadku vápenatého!. Na jar, len čo to počasie dovolí (v marci až začiatkom apríla ty vysadzujeme karotku do sponu asi 30 X 40 cm a mrkvu do sponu asi 40 X 50 cm. Na veľkých plochách‘ vysadzujemje korene zá pluhom, na menších plochách rýľom alebo silným vysaďzovacím kolíkom. Vysadené materské rastliny majú byť pevne zasadené v pôde a korene majú smerovať kolmo dole. Materské rastliny za vegetácie niekoľkokrát okopávame, plečkujeme a k jednotlivým rastlinám prihŕňame zem.
Mrkva a karotka kvitne v júni až júli. V období kvitnutia dbáme, aby sa rastliny nevhodne neopelili. Izolačnú vzdialenosť treba dodržať asi na 500 m.
Zber začíname vtedy, keď žltne vňať a kolíky hnednú. Zberáme pokosením celých bylí, ktoré viažeme do snopčekov a nechávame v panákoch doschnúť. Semeno je najlepšie mlátiť v zime, keď dobre odpadáva zo stopiek. Pretože nažky mrkvy majú na sebe chĺpky (ostne), zdŕhajú sa na osobitných strojoch. Na 1 ha sa urodí priemerne 4—10 q semena.
So zberom na prezimovanie mrkvy ako dvojročnej rastliny na semeno sa netreba ponáhľať. Mrkva znesie aj slabšie mrazíky a neskorší zber skráti čas nutný na prezimovanie, ktoré môže byť problematické z hľadiska skladových chorôb. Aj pivnica je už neskôr chladnejšia a mrkvovým koreňom v takejto studenej pivnici bude lepšie ako v teplej – začiatkom jesene býva ešte vyhriata a kde-tu začnú mrkve znovu pučať nové lístky.
Prečo letný výsev Na prezimovanie sa mrkva seje o niečo neskôr ako na konzumné účely. Podľa odrody a polohy v júni alebo dokonca až júli a to napríklad aj po predchádzajúcej kultúre, ako následná plodina. Ak by sme ju na semeno siali už na jar ako mrkvu určenú na konzumáciu, budú jej korene na jeseň príliš veľké, prerastené. Takéto korene majú síce veľké rozmery, ale ľahko praskajú a napádajú ich choroby. Preto je lepšie mať budúce semenné rastliny azda o niečo menšie, ale zato zdravé. Pri letných výsevoch, keď je často sucho, je dôležité, aby mrkva vzišla – potom už malé rastlinky prekonajú aj sucho.
Zálievka pri bežnom priebehu počasia nebýva nutná, naopak štedro zavlažované plodiny sa môžu pri uskladnení ľahšie kaziť. Je to tým, že majú vyšší obsah vody, teda aj redšie, vodnatejšie pletivá, takže ich ľahšie napádajú choroby.
Mrkvu na semeno zberáme v októbri alebo až v novembri, ideálne za suchšieho počasia. Ak je ráno mrazík, necháme rastliny v pokoji zohriať sa a vňať rozmrznúť. Ak sme siali klasicky na záhon a je sucho, pomôžeme si pri vyberaní koreňov mrkvy rýľom a z boku ich pred vytiahnutím podryjeme a nadvihneme. Ak je vlhko alebo korene rástli na hrobliach, zvyčajne sa dajú ľahko ťahať za vňať
Zberáme opatrne, tak, aby sme korene nepoškodili, vždy aj s celou vňaťou.
Pri výbere na osivo si zozbierané mrkvy napríklad vyložíme na plochu a posudzujeme vždy celú rastlinu aj s vňaťou. Koreň by mal byť pri budúcich semenných rastlinách dobre vyvinutý, rovný, hladký, nerozvetvený, zdravý, bez napadnutia chorobami alebo vŕtavkou mrkvovou. Dbáme o to, aby korene boli odrodovo typického tvaru (niektoré sorty majú korene vreteno- vité, iné sú valcovité) a celý koreň bol dobre vyfarbený. Pri odrodách, ktoré majú sklon k zelenaniu vrcholkov koreňa, ktorý vyčnieva nad povrch pôdy, dáme prednosť tým mrkvám, ktoré nemajú zelený vršok, čo sme však ideálne zaistili prihmutim, nakopcovanim pôdy ku koreňom už skôr. Okrem koreňa sledujeme pri výbere aj listy. Mrkvová vňať má byť jemná, skôr skromnejšia, menšia, nie zbytočne mohutná a veľká. Pokiaľ možno zdravá, bez známok chorôb, s malým úzkym vegetačným vrcholom. Pomer koreňa a vňate je vyvážený, harmonický. Vyberieme čo najväčší počet koreňov, väčší, než ktorý plánujeme budúci rok vysádzať, pretože rátame s určitými stratami pri prezimovaní.
Pri vybraných najlepších mrkvách potom odrežeme nožom vňať asi 1-2 cm nad koreňom alebo ju šetrne odkrútime rukou, vždy tak, aby sme nepoškodili srdiečko, ktoré bude základom kvetenstva v druhom roku.
Prezimovanie koreňov v pivnici alebo vonku korene uložíme v pivnici do piesku rovnako, ako sme zvyknutí pri bežnej mrkve na konzum.
Ak máme dobrú vlhkú pivnicu, môžeme ich mať aj voľne v debničke alebo na hromade. V pivnici pri uložení odrôd spočiatku kontrolujme, Či ich nenapadajú slimáky, ktoré často znehodnotia vegetačný vrchol a mrkva je potom na semenárenie nevhodná. Budúce semenice skladujeme oddelene od konzumných koreňov, aby sme ich omylom v zime nezjedli, vždy s označením odrody. Mrkvu na semeno možno skúsiť prezimovať aj v záhradnej pôde. Buď priamo v záhone, kde rástla, a potom pre istotu prihrnieme vrcholky koreňov.
Z osivárskeho hľadiska je mrkva cudzoopelivý druh, rôzne odrody sa navzájom krížia. V čase kvitnutia tak môžeme doma v záhrade na osivo pestovať len jednu odrodu, aby zostala čistá a neskrížená. V prvom vegetačnom roku, keď tvorí korene a nekvitne, však môžeme pestovať viac odrôd súčasne vedľa seba a nemusíme mať strach z ich skríženia, ako sa niekedy zbytočne obávajú začiatočníci. V prvom roku si napríklad vysejeme a vyskúšame niekoľko odrôd, a na semenárstvo v druhom roku vyberieme jednu z nich, ktorá sa nám javí v našich podmienkach ako najlepšia. Tú potom necháme vykvitnúť a pozbierame z nej semeno. Pri získavaní osiva sledujeme aj výskyt divej mrkvy, s ktorou sa ľahko môže krížiť.
[Zdroj: Mesačník Doma v zahrade, Gengel]
Skoré karotky
Vegetačné obdobie je asi 125—150 dní.
Nanteská. Je ťo základná odroda pre skorú a letnú poľnú úrodu. Dodáva sa vo zväzkoch!. Koreň je podlhovastý, valcovitý, tupo zakončený. Dužina jé červenooranžová.
Chatenay Lysská. Je ťo skorá poľná odroda. Koreň je podlhovastý a široko kužeľovitý. Dužina je červenkastá.
Duwlcká. Je to skorá1 poľná odrodia vhodná aj na rýchlenie. Koreň je klinovíťý, krátky a tupo zakončený. Táto odroda je vhodná pre zber bez vňate.
Delícia míá stredne dlhý valcovitý, ku spodu mierne zúžený koreň. Povrch1 koreňa je oranžovočervený, hladký, s veľmi jeim nými obrasťajúcimi korienkami. Koreň na priereze je oranžovočervený. Táto karotka je vhodná na rýchlenie a na skoré pes*- ťovaníe.
Stupická na rýchlenie má stredne dlhý valcovitý koreň. Povrch koreňa je po celej dĺžke rovnomerne červeno vyfarbený. Na priereze je červenotehlový s malou vnútornou strednou čas.-‚ tou.
Larosa má dlhý valcovitý koreň. Povrch koreňa je Intenzívne červený, takmer hladký. Je to úrodná odroda predovšetkým pre jesenný zber.
Karotina je povolená odroda z roku 1969.
Mrkva na uskladňovanie.
Vegetačné obdobie je asi 190 dní.
Stupickú polodlhá. Odroda má kužeľovitý hrubší koreň s jasno- červenou dužinou.
Nejranější odrůdy karotky jsou ‚Delicia* s válcovitým, oranžově červeným kořenem a ‚Stupická k rychlení s cihlově červeným, válcovitým, křehkým kořenem. Obě jsou vhodné i k rychlení v pařeništi Tradiční a osvědčená je raná odrůda karotky ‚Nanteská* s delším válcovitým kořenem. ‚Karotina‘ je raná a poloraná odrůda s vysokým obsahem provitamínu A (karo- tenu), která vysokými výnosy a lepší kvalitou předčí odrůdu ’Nanteská‘. Je odolná proti pukání a zelenáni kořenů.
Z pozdních odrůd vhodných pro podzimní sklizeň a pro uskladnění se pěstují ‚Olympia* s oranžově červeným, válcovitým, na konci zúženým kořenem, ’Rubína‘ a ’Karola‘.
Tento vyhľadávač vyhľadáva výrazy iba v texte a nadpisoch rád, vyluhov a podobne.
NEVYHĽADÁVA v kategóriách, mesiacoch, aktivitách a v prepojeniach.
Je teda vhodný, keď hľadáte nejakú konkrétnu vec.
Ak napríklad hľadáte všeobecné rady k skočkám, je praktickejšie nájsť si samostatnú stránku škodcu „Skočky„, pretože výsledkov dostanete viac, ako keď do vyhľadávača napíšete „Skočky„. To preto, že na stránke o skočkách sú zobrazené aj texty, ktoré sú priradené skočkám, aj keď sa slovo „skočky“ explicitne v texte nevyskytuje a teda vyhľadávač daný text nenájde a danú radu teda nezobrazí.