Rada

So zberom na pre­zimovanie mrkvy ako dvojročnej rastliny na semeno sa netreba ponáhľať. Mrkva znesie aj slabšie mrazíky a neskorší zber skráti čas nutný na prezimovanie, ktoré môže byť problema­tické z hľadiska skladových chorôb. Aj pivnica je už neskôr chladnejšia a mrk­vovým koreňom v takejto studenej pivnici bude lepšie ako v teplej – začiatkom jesene býva ešte vyhriata a kde-tu začnú mrkve znovu pučať nové lístky.

Prečo letný výsev Na prezimovanie sa mrkva seje o niečo neskôr ako na konzumné účely. Podľa odrody a polohy v júni alebo dokonca až júli a to napríklad aj po predchádza­júcej kultúre, ako následná plodina. Ak by sme ju na semeno siali už na jar ako mrkvu určenú na konzumá­ciu, budú jej korene na jeseň príliš veľké, prerastené. Ta­kéto korene majú síce veľké rozmery, ale ľahko praskajú a napádajú ich choroby. Preto je lepšie mať budú­ce semenné rastliny azda o niečo menšie, ale zato zdravé. Pri letných výse­voch, keď je často sucho, je dôležité, aby mrkva vzišla – potom už malé rastlinky prekonajú aj sucho.

Zálievka pri bežnom priebehu poča­sia nebýva nutná, naopak štedro zavlažované plodiny sa môžu pri uskladnení ľahšie kaziť. Je to tým, že majú vyšší obsah vody, teda aj redšie, vodnatejšie pletivá, takže ich ľahšie napádajú choroby.

Mrkvu na semeno zberáme v októbri alebo až v novem­bri, ideálne za suchšieho počasia. Ak je ráno mrazík, necháme rastliny v pokoji zohriať sa a vňať rozmrz­núť. Ak sme siali klasic­ky na záhon a je sucho, pomôžeme si pri vyberaní koreňov mrkvy rýľom a z boku ich pred vytiahnutím podryjeme a nadvihneme. Ak je vlhko alebo korene rástli na hrobliach, zvyčajne sa dajú ľahko ťahať za vňať

Zberá­me opatrne, tak, aby sme korene nepoškodili, vždy aj s celou vňaťou.

Pri výbere na osivo si zozbierané mrkvy naprík­lad vyložíme na plochu a posudzujeme vždy celú rastlinu aj s vňaťou. Koreň by mal byť pri budúcich semenných rastlinách dobre vyvinutý, rovný, hladký, nerozvetvený, zdravý, bez napadnutia chorobami alebo vŕtavkou mrkvovou. Dbáme o to, aby korene boli odrodovo typického tvaru (niektoré sorty majú korene vreteno- vité, iné sú valcovité) a celý koreň bol dobre vyfarbený. Pri odrodách, ktoré majú sklon k zelenaniu vrchol­kov koreňa, ktorý vyčnieva nad povrch pôdy, dáme prednosť tým mrkvám, ktoré nemajú zelený vršok, čo sme však ideálne zaistili prihmutim, nakopcovanim pôdy ku koreňom už skôr. Okrem koreňa sledujeme pri výbere aj listy. Mrkvo­vá vňať má byť jemná, skôr skromnejšia, menšia, nie zbytočne mohutná a veľká. Pokiaľ možno zdravá, bez známok chorôb, s malým úzkym vegetačným vrcho­lom. Pomer koreňa a vňate je vyvážený, harmonický. Vyberieme čo najväčší počet koreňov, väčší, než ktorý plánujeme budúci rok vysádzať, pretože ráta­me s určitými stratami pri prezimovaní.

Pri vybraných najlepších mrkvách potom odrežeme nožom vňať asi 1-2 cm nad koreňom alebo ju šetrne odkrútime rukou, vždy tak, aby sme nepoškodili srdiečko, ktoré bude zákla­dom kvetenstva v druhom roku.

Prezimovanie koreňov v pivnici alebo vonku korene uložíme v pivnici do piesku rovnako, ako sme zvyknutí pri bež­nej mrkve na konzum.

Ak máme dobrú vlhkú pivnicu, môžeme ich mať aj voľne v debničke alebo na hromade. V pivnici pri uložení odrôd spočiatku kontrolujme, Či ich nenapa­dajú slimáky, ktoré často znehodnotia vegetačný vrchol a mrkva je potom na semenárenie nevhodná. Budúce semenice skladuje­me oddelene od konzum­ných koreňov, aby sme ich omylom v zime nezjedli, vždy s označením odrody. Mrkvu na semeno možno skúsiť prezimovať aj v záh­radnej pôde. Buď priamo v záhone, kde rástla, a potom pre istotu prihrnieme vrcholky koreňov.

Z osivárskeho hľadiska je mrkva cudzoopelivý druh, rôzne odrody sa navzájom krížia. V čase kvitnutia tak môžeme doma v záhrade na osivo pestovať len jednu odrodu, aby zostala čistá a neskrížená. V prvom vegetačnom roku, keď tvorí korene a nekvitne, však môžeme pestovať viac odrôd súčasne vedľa seba a nemusíme mať strach z ich skríženia, ako sa niekedy zbytočne obá­vajú začiatočníci. V prvom roku si napríklad vysejeme a vyskúšame niekoľko odrôd, a na semenárstvo v druhom roku vyberieme jednu z nich, ktorá sa nám javí v našich podmienkach ako najlepšia. Tú potom necháme vykvitnúť a po­zbierame z nej semeno. Pri získavaní osiva sledujeme aj výskyt divej mrkvy, s ktorou sa ľahko môže krížiť.

[Zdroj: Mesačník Doma v zahrade, Gengel]

Zelenina, ktorej sa rada týka

Druh zeleniny

Aktivita

Škodca, na ktorého funguje

Zdroj

Ďalšie zaujímavé rady pre pestovanie

Na zahradu vysaďte v květnu. Ideální sazenice určená k výsadbě má 4–6 pravých listů.

Sázejte vždy do vlhké půdy, ideálně po dešti. Doporučený spon je 30 x 60 cm.

Sléz maurský je vysoká rostlina, může dorůst výšky až 180 cm. Vyplatí se zajistit mu oporu, aby se ve větru nevylomil.

Čítať celú »

V březnu až dubnu vysejte do středně velkých kontejnerů vždy cca 5 semen do hloubky maximálně 2 cm. Nechejte klíčit při teplotě 15–18 °C.

Jakmile semínka vzejdou, udělejte probírku a v každém kontejneru nechte růst jednu nejvitálnější rostlinu.

Čítať celú »

Zo slezu zbierame v júni mladé lístky pred rozkvetom, neskoršie kvety (s kalichom i bez kalicha). Kvety zbierame denne, čím viac ich obtrhávame, tým viac rastlina kvitne.

Listy lze sklízet kdykoli, květy s kalichem se sklízí v době plného rozkvětu. Čím častěji se sklízí, tím více nakvétá. Ideální je proto pravidelný každodenní sběr květů, které kvetou od června do září.

Čítať celú »

Ako hľadať?

Tento vyhľadávač vyhľadáva výrazy iba v texte a nadpisoch rád, vyluhov a podobne.

NEVYHĽADÁVA v kategóriách, mesiacoch, aktivitách a v prepojeniach.

Je teda vhodný, keď hľadáte nejakú konkrétnu vec. 

Ak  napríklad hľadáte všeobecné rady k skočkám, je praktickejšie nájsť si samostatnú stránku škodcu „Skočky„, pretože výsledkov dostanete viac, ako keď do vyhľadávača napíšete „Skočky„. To preto, že na stránke o skočkách sú zobrazené aj texty, ktoré sú priradené skočkám, aj keď sa slovo „skočky“ explicitne v texte nevyskytuje a teda vyhľadávač daný text nenájde a danú radu teda nezobrazí.