Mrkva i karotka vytvoria v prvom roku dužinatý koreň a ružicu ehĺpkatých! listov. V druhom roku vyrastá z koreňa os s oko- líkmi belavých kvetov. Plod je nažka s háčikovitými štetinami (ostňami). Mrkva i karotka sa na semeno pestujú 2 roky.

Pestovanie v prvom roku

V prvom roku sa mírkva a karotka pestujú rovnako ako kon­zumná zelenina, len sa neskoršie vysievajú. Semeno sejeme v má­ji a júni, a to najprv neskoré a až potom skoré odrody. Na 1 havysievame 5—6 kg osiva. Korene zberáme v októbri. Na prezi­movanie upravíme rastlinu tak, že vňať odkrútime až na malé srdiečko. Na semenôrske účely vyberôme len zdravé, silné, ne­poškodené korene, ktoré tvarom, a veľkosťou zodpovedajú pesto­vanej odrode. Materské rastliny prezimujeme v povrchových hrobliach, vyprázdnených pareniskách, vhodných pivniciach, prí­padne v iných miestnostiach chránených pred mrazom. Korene sa zakladajú do piesku, pričom sa rovnajú hrotmi koreňov proti sebe a srdiečkami von. Teplota v hrobliachl sa mja pohybovať od 1 do 6 °C.

Pestovanie v druhom roku

Pozemok pre sadenie semenačiek pripravíme hlbokou orbou už na jeseň. Na jar hnojíme na 1 ha 3 q 40 % draselnej soli, 4 q superfosfátu a 2 q síranu amónneho alebo liadku vápenatého!. Na jar, len čo to počasie dovolí (v marci až začiatkom apríla ty vysadzujeme karotku do sponu asi 30 X 40 cm a mrkvu do sponu asi 40 X 50 cm. Na veľkých plochách‘ vysadzujemje korene zá pluhom, na menších plochách rýľom alebo silným vysaďzovacím kolíkom. Vysadené materské rastliny majú byť pevne zasadené v pôde a korene majú smerovať kolmo dole. Materské rastliny za vegetácie niekoľkokrát okopávame, plečkujeme a k jednotlivým rastlinám prihŕňame zem.

Mrkva a karotka kvitne v júni až júli. V období kvitnutia dbá­me, aby sa rastliny nevhodne neopelili. Izolačnú vzdialenosť treba dodržať asi na 500 m.

Zber začíname vtedy, keď žltne vňať a kolíky hnednú. Zberá­me pokosením celých bylí, ktoré viažeme do snopčekov a ne­chávame v panákoch doschnúť. Semeno je najlepšie mlátiť v zi­me, keď dobre odpadáva zo stopiek. Pretože nažky mrkvy majú na sebe chĺpky (ostne), zdŕhajú sa na osobitných strojoch. Na 1 ha sa urodí priemerne 4—10 q semena.

So zberom na pre­zimovanie mrkvy ako dvojročnej rastliny na semeno sa netreba ponáhľať. Mrkva znesie aj slabšie mrazíky a neskorší zber skráti čas nutný na prezimovanie, ktoré môže byť problema­tické z hľadiska skladových chorôb. Aj pivnica je už neskôr chladnejšia a mrk­vovým koreňom v takejto studenej pivnici bude lepšie ako v teplej – začiatkom jesene býva ešte vyhriata a kde-tu začnú mrkve znovu pučať nové lístky.

Prečo letný výsev Na prezimovanie sa mrkva seje o niečo neskôr ako na konzumné účely. Podľa odrody a polohy v júni alebo dokonca až júli a to napríklad aj po predchádza­júcej kultúre, ako následná plodina. Ak by sme ju na semeno siali už na jar ako mrkvu určenú na konzumá­ciu, budú jej korene na jeseň príliš veľké, prerastené. Ta­kéto korene majú síce veľké rozmery, ale ľahko praskajú a napádajú ich choroby. Preto je lepšie mať budú­ce semenné rastliny azda o niečo menšie, ale zato zdravé. Pri letných výse­voch, keď je často sucho, je dôležité, aby mrkva vzišla – potom už malé rastlinky prekonajú aj sucho.

Zálievka pri bežnom priebehu poča­sia nebýva nutná, naopak štedro zavlažované plodiny sa môžu pri uskladnení ľahšie kaziť. Je to tým, že majú vyšší obsah vody, teda aj redšie, vodnatejšie pletivá, takže ich ľahšie napádajú choroby.

Mrkvu na semeno zberáme v októbri alebo až v novem­bri, ideálne za suchšieho počasia. Ak je ráno mrazík, necháme rastliny v pokoji zohriať sa a vňať rozmrz­núť. Ak sme siali klasic­ky na záhon a je sucho, pomôžeme si pri vyberaní koreňov mrkvy rýľom a z boku ich pred vytiahnutím podryjeme a nadvihneme. Ak je vlhko alebo korene rástli na hrobliach, zvyčajne sa dajú ľahko ťahať za vňať

Zberá­me opatrne, tak, aby sme korene nepoškodili, vždy aj s celou vňaťou.

Pri výbere na osivo si zozbierané mrkvy naprík­lad vyložíme na plochu a posudzujeme vždy celú rastlinu aj s vňaťou. Koreň by mal byť pri budúcich semenných rastlinách dobre vyvinutý, rovný, hladký, nerozvetvený, zdravý, bez napadnutia chorobami alebo vŕtavkou mrkvovou. Dbáme o to, aby korene boli odrodovo typického tvaru (niektoré sorty majú korene vreteno- vité, iné sú valcovité) a celý koreň bol dobre vyfarbený. Pri odrodách, ktoré majú sklon k zelenaniu vrchol­kov koreňa, ktorý vyčnieva nad povrch pôdy, dáme prednosť tým mrkvám, ktoré nemajú zelený vršok, čo sme však ideálne zaistili prihmutim, nakopcovanim pôdy ku koreňom už skôr. Okrem koreňa sledujeme pri výbere aj listy. Mrkvo­vá vňať má byť jemná, skôr skromnejšia, menšia, nie zbytočne mohutná a veľká. Pokiaľ možno zdravá, bez známok chorôb, s malým úzkym vegetačným vrcho­lom. Pomer koreňa a vňate je vyvážený, harmonický. Vyberieme čo najväčší počet koreňov, väčší, než ktorý plánujeme budúci rok vysádzať, pretože ráta­me s určitými stratami pri prezimovaní.

Pri vybraných najlepších mrkvách potom odrežeme nožom vňať asi 1-2 cm nad koreňom alebo ju šetrne odkrútime rukou, vždy tak, aby sme nepoškodili srdiečko, ktoré bude zákla­dom kvetenstva v druhom roku.

Prezimovanie koreňov v pivnici alebo vonku korene uložíme v pivnici do piesku rovnako, ako sme zvyknutí pri bež­nej mrkve na konzum.

Ak máme dobrú vlhkú pivnicu, môžeme ich mať aj voľne v debničke alebo na hromade. V pivnici pri uložení odrôd spočiatku kontrolujme, Či ich nenapa­dajú slimáky, ktoré často znehodnotia vegetačný vrchol a mrkva je potom na semenárenie nevhodná. Budúce semenice skladuje­me oddelene od konzum­ných koreňov, aby sme ich omylom v zime nezjedli, vždy s označením odrody. Mrkvu na semeno možno skúsiť prezimovať aj v záh­radnej pôde. Buď priamo v záhone, kde rástla, a potom pre istotu prihrnieme vrcholky koreňov.

Z osivárskeho hľadiska je mrkva cudzoopelivý druh, rôzne odrody sa navzájom krížia. V čase kvitnutia tak môžeme doma v záhrade na osivo pestovať len jednu odrodu, aby zostala čistá a neskrížená. V prvom vegetačnom roku, keď tvorí korene a nekvitne, však môžeme pestovať viac odrôd súčasne vedľa seba a nemusíme mať strach z ich skríženia, ako sa niekedy zbytočne obá­vajú začiatočníci. V prvom roku si napríklad vysejeme a vyskúšame niekoľko odrôd, a na semenárstvo v druhom roku vyberieme jednu z nich, ktorá sa nám javí v našich podmienkach ako najlepšia. Tú potom necháme vykvitnúť a po­zbierame z nej semeno. Pri získavaní osiva sledujeme aj výskyt divej mrkvy, s ktorou sa ľahko môže krížiť.

[Zdroj: Mesačník Doma v zahrade, Gengel]

V prvom roku vytvára rastlina koreň a ružicu nie­koľkokrát pero vi tých listov. Kvitne až v druhom roku.