Špenát

Oficiálny názov

Latinský názov

Spinacia oleracea L.

Ľudový názov

Všeobecné rady pre tento druh zeleniny

Zaraďujeme k nej rôzne druhy šalátov, mangold, špenát, čakanku, kôpor, štiav. Listové zeleniny patria botanicky takmer všetky do čeľade astrovité (Asteracene) a do čeľade mrlíkovité (Chenopodiaceae).
Pôda

Darí sa vo všetkých kyp­rých a humusových záhrad­ných zeminách. V ťažkých, vlhkých a zhutnených pôdach rastie zle.

Špenát si vyžadujte pôdy skiôr ťažšieho typu, bohaté na živiny a s dostatočným množstvom humusu. Tažké, uliehavé a mokré pôdy, ako aj studené pôdy mu nevyhovujú.

Nej­lépe se daří v humózních, hlinitopísčitých půdách, kyselé půdy a sucho nesnáší.

Stanovisko

Špenát sa najlepšie darí v chránených, teplejších a výslnných polohách s dostatočnou vzdušnou vlhkosťou.

Závlaha

Za sucha veľmi rýchlo vybieha.

Hnojenie

Uspokojí sa so sla­bou výživou.

Alelopatia (biologické interakcie medzi rastlinami)

vhodní susedia

nevhodní susedia

Alelopatia

Pach špenátu odpuzuje dřepčíky, proto je zvláště dobrým souse­dem pro zelí, brambory, rajčata, ředkvičky, jahodník, červenou řepu a tyčkový fazol.

Rady

Siatie

Ranny vysev v marci až apríli, druhý výsev v auguste

Za miernej zimy môže­me semeno vysievať od febru­ára do polovice mája a na jesenný zber od začiatku do konca augusta. V skleníku vy­sievame od augusta do marca. V 1 g osiva je 90-100 semien. Najnižšia teplota potrebná na klíčenie je 5 °C pri hĺbke výse­vu 3—4 cm. Semeno nariedko vysievame do riadkov vzdialených od seba 25 až 35 cm

Klíčivosť si udržuje asi 8 rokov.

Vysé­váme brzy na jaře (pro sklizeň v květnu) nebo v srpnu (pro sklizeň na podzim). V oblastech, kde nebývají silné holomrazy, můžeme špenát vysévat k přezimování od konce srpna až do října.

Sejeme řidčeji do řádků vzdálených od sebe 20—25 cm, do hloubky 2—3 cm, abychom nemuseli jednotit a aby jednot­livé rostliny byly od sebe nejméně 3—5 cm.

Na jaře sejeme špenát do dobře připrave­né půdy ihned, jakmile to počasí dovolí — zpravidla v březnu, někdy však již v únoru, nejpozději však začátkem dubna. Pro ranou sklizeň na podzim jej sejeme v červnu, pro pozdější v polovině srpna. Špenát vysetý od konce srpna do října dospěje do sklizně až na jaře.

Pestovanie

Rastliny treba stá­le dostatočne zavlažovať a oko­pávať.

Během vegetace plejeme, okopáváme a zavlažujeme (zejména 3—4 týdny před sklizní). Špenát, který máme na záhonech přes zimu, chráníme přikrývkou chvojí.

Špenát je pre svoje krátke vegetačné ob­dobie trvajúce 7 až 8 týždňov veľmi dobrou predplodinou ale­bo následnou plodinou.

Ošetrovanie

Medzi metódy patrí pra videlné okopávanie vyschnutej pôdy a jej nastielanie, čo znemožní ich štart z hladkej plochy. Bazalka, šalát, špenát a fazuľa kríčkovitá uprednostňujú kyprú a dobre prevzdušnenú pôdu. Kde sa daria ony, tam je aj hlúbová zelenina uchránená pred skočkou. Rovnako udržiavanie vlhkej pôdy znepríjemňuje život skočkám štítiacim sa vody.

Hnojenie

Uspokojí sa so sla­bou výživou.

Zber

V prihrievaných špenátových jedlách sa môže zos­tatok dusičnanov premeniť na toxické dusitany. Preto konzumujeme len čerstvo pripravený špenát.

Jeho kořeny obsahují saponin, který by měl zůstávat v půdě, protože zvyšuje schopnost rostlinných buněk přijímat Živi­ny. Proto také kořeny špenátu po sklizni neodstraňujeme.

Ak vonkajšie listy špenátu na jeseň otrháte rukami namiesto toho, aby ste použili nôž, prečkajú tieto rastliny zimu omnoho lepsie. Pri rezaní sa totiž väčšinou poškodia vnútorné mladé listy rastliny, ktoré sú potom osobitne citlivé na mráz. Pri jarnom zbere môžete opäť použiť nôž.

Výluhy a brečky súvisiace s touto zeleninou

Názov

Oblasť použitia

No data was found

Semenárstvo

Semenárstvo
Odporúčané odrody špenátu

Špenát je dvojdomá rastlina. Na sam­čích rastlinách sa rýchlo vyvíja kvetný stvol, kým samičie ma­jú viac listov a podstatne ne­skôr vybiehajú do kvetu. Jed- nodomé kultivary majú obe pohlavia a samičí typ rastu, čím sa zvyšuje úroda a rastliny sú dlhšie použiteľné.

Odporúčané odrody špenátu

Špenát vytvára trs mäkkých stopkätých listov, z ktorého za dlhého dňa vyrastá os s jed- nopohlavnýmä kvetmi. Kvety sú buď samčie, alebo samičie, pretože špenát je dvojdomý. Ploď je nažka obalená stvrdnu­tým okvetím. Na semeno pestu­jeme špenát buď ako jednoroč­nú, alebo dvojročnú rastlinu. Letné odrody pestujeme jeden rok, jesenné 2 roky.

Letné odrody sejeme na jar, zimné odrody na jeseň.

Pre obidva spôsoby pestovania pozemok povrchové dobre spra­cujeme. Semeno sejeme na jar v marci a na jeseň v auguste až septembri. Sejeme pomerne plytko, sejačkou do riadkov vzdia lených asi 30—40 cm. Za vegetácie porast piecku jeme, okopáva­me a vyberáme materské rastliny. Dobré materské rastliny majú niiať veľké dužinaté listy v hustej ružici na dlhších stopkách, aby sa ľahšie zberali. Pri zimných odrodách prechádzame po poraste ešte raz na jar a na semeno necháme len tie rastliny, ktoré do­bre prezimovali. Na pozemku nechávame väčšinou samičie rastli­ny, ktoré poskytujú semeno. Zo samčích rastlín nechávame len asi jednu rastlinu na 2 m2, čo stačí na opelenie. Samčie rastliny po odkvitnutí zaschnú a odumrú.

Semenné porasty špenátu kvitnú už koncom mája. V júni začnú kvetné osi žltnúť a zasychať. Izolačná vzdialenosť je 1000 m. Semenné porasty kosíme kosačkou a viažeme do snopčekov, ktoré staviame do malých panákov, aby zaschli. Dostatočne vyschnuté zvážame na vozoch vystlaných plachtami na mlátenie. Na 1 ha sa urodí 6—14 q semena.

Klíčivosť si udržuje asi 8 rokov.

Prehľad odrôd

Výber odrody
Odporúčané odrody špenátu

Matador. Táto odroda vytvára veľké, polovzpriamené, tmavo­zelené listy. Je to úrodná, nevymŕzajúca odrodia, vhodná pre je­sennú aj jarnú sejbu (vegetačné obdobie aj s prezimovaním je 6—8 mes.j.               t;

Viroflay. [Vytvára veľké listy. Odroda je vhodná pre­dovšetkým pre jesennú sej­bu, pretože pri jarnej sejbe Vybieha do kvetu (vegetačné obdobie je 35—45 dní).

Best a je odroda vhodná na jarnú sejbu. Na jesennú sej­bu je nevhodná, pretože je náchylná na vymŕzanie. Če­pele listov sú obyčajne dlhšie než stopka. Stopka je krat­šia, hrubá, vzpriamená, na spodnej časti červenkastá.

Standart. Je to úrodná odroda vhodná1 pre jesenný i jarný zber. Listy sú stred­ne veľké až veľké, stredne hrubé, zelené, s guľatou až tupo lirotltou čepeľou. Rastlina je stredne veľká s listovou ružicou prevažne vzpriameného vzrastu.

Friiremona a Wiremona sú povolené odrody z roku 1970. Herkules je povolené odroda z roku 1971 á je vhodná pre me­chanizovaný zber.

Odporúčané odrody špenátu

Pro jarní a podzimní pěstování je vhodná odrůda ‚Matador1 s tmavozelený­mi listy, odolná proti vybíhání do květu.

Pro jarní a podzimní výsev ‚Herkules‘ s ku­latými tmavozelenými listy, která dobře přezimuje.

Proti plísni Špenátové je odolná bujně rostoucí odrůda ‚Monores‘. ‚Estivato‘ je holandská odrůda jarního špenátu, velmi odolná proti vybíhání do květu.

Odporúčané odrody špenátu

Winterriesen/Verdil – vhodna aj na prezimovanie

Odporúčané odrody špenátu

Z povolených odrůd špenátu se pěstují ‚Herkules’ (pozdě vybíhá do květu), ’Matador’ a ’Monores.

Odrody vhodné na prezimovanie vybiehajú neskoro na jar a v lete do kvetu.

Ako hľadať?

Tento vyhľadávač vyhľadáva výrazy iba v texte a nadpisoch rád, vyluhov a podobne.

NEVYHĽADÁVA v kategóriách, mesiacoch, aktivitách a v prepojeniach.

Je teda vhodný, keď hľadáte nejakú konkrétnu vec. 

Ak  napríklad hľadáte všeobecné rady k skočkám, je praktickejšie nájsť si samostatnú stránku škodcu „Skočky„, pretože výsledkov dostanete viac, ako keď do vyhľadávača napíšete „Skočky„. To preto, že na stránke o skočkách sú zobrazené aj texty, ktoré sú priradené skočkám, aj keď sa slovo „skočky“ explicitne v texte nevyskytuje a teda vyhľadávač daný text nenájde a danú radu teda nezobrazí.