Uhorka

Oficiálny názov

Latinský názov

Ľudový názov

ČelaĎ

Všeobecné rady pre tento druh zeleniny

Vseobecne rady k plodovej zelenine
Pôda

Najvhodnejšie sú humózne, hlinitopiesočnaté, záhrev- né naplaveniny, ktoré možno umele zavlažovať. Studenú, ílovitú a mokrú pôdu uhorky neznášajú.

teplé, propustné, s vysokým obsahem humusu, živin a vápní­ku

Priprava pôdy/záhrady

Na jeseň pohnojíme pozemok odležaným alebo kompostovaným maštaľným hnojom a hlboko zorieme. Dobre sa uplatňuje kompost s väčším obsahom vápna, ktorý sme pri ošetrovaní polievali močovkou a fekáliami.

Stanovisko

Na stejném záhoně pěstujeme okurky nejdříve po 2—3 letech, abychom nepod­porovali šíření jejich chorob a škůdců.

Venkovní okurky pěstujeme na slunných záhonech chráněných proti větru

Uhorky sa najlepšie daria v teplých polohách vo vi­nohradníckych oblastiach. Poloha má byť slnečná, chránená pred silnejšími vetrami. Neznášajú prudké zmeny teploty. Chladné a daždivé počasie po sadení brzdí rast uhoriek.

Závlaha
Chyby, ktore sposobuju horke uhorky

Po dhšom období sucha dostali uhorky príliš veľa vody. Vtedy treba počítať dokonca s tým, že nepríjemná chuť sa nestratí, a zmieriť sa s tým, že sme prišli o celú úrodu uhoriek.

Chyby, ktore sposobuju horke uhorky

Za teplého až horúceho počasia sa uhorky polievajú studenou vodou. Podľa možnosti sa tomu treba vyhnúť. „Studená sprcha“ uhorkám nerobí dobre.

Uhorky a melóny to­tiž nemajú rady kropenie. Do blíz­kosti rastlín postavíme vedro s vo­dou, do ktorého ponoríme jeden koniec vlnenej handry skrútenej ako knôt a dobre navlhčenej. Zo­stávajúcu časť handry položíme ku koreňom rastlín. Týmto spôsobom voda ustavične presakuje ku kore­ňom a nevzniká nebezpečenstvo, že sa zmáčajú aj listy.

Su citlive na chlor, treba polievat odstatou alebo dazdovou vodou.

Nemaju sa polievat na listy, idealne je vedla zakopany kvetinac s dierami do ktorej sa leje voda a odtial presakuje. Zakopat 5 litrovu nadobu a okolo nej vysiat 10 jadier, alebo sadenic. Spon nadob 1 meter.

Důležitá je pravidelná zálivka, zabráníme tím i nežá­doucímu hořknutí plodů. Voda na zalévání nesmí být studená, nejlepší je stejné teploty jako je teplota vzduchu

Hnojenie

Ve sponu 120 x 120 cm vyhloubíme v zemi jámu rozměrů 40 x 40 x 40 cm, na­šlapeme do ní hnůj nebo trávu a ze zbylé zeminy vytvoříme záhonek se zdviženými okraji. Na záhonek vysadíme 2—3 hmko- vané sazenice a přikryjeme tabulkou skla nebo rámečkem potaženým polyetyléno­vou fólií.

I na venkovních záhonech můžeme urychlit sklizeň okurek – Uprostřed záhonu vyhloubíme 30 cm hluboký a 40 cm široký příkop, který vy­plníme koňským, ovčím nebo aspoň ho­vězím hnojem. Ze zbývající zeminy vytvo­říme nad příkopem vyvýšený záhonek, kam vyséváme semena nebo vysazujeme hmkované sazenice. Rostliny se rychleji vyvíjejí, protože jejich kořeny rostou v te­plém a propustném prostředí. Tento způ­sob je vhodný zejména na těžkých pů­dách. Půdu, z níž navršíme záhon, je vhodné zlehčit kompostní zeminou. Při nedostatku hnoje se někde používá čerstvě nasečená tráva, která se našlape do příkopu a zasype kompostní zemí. Napěchujeme-li posečenou trávu nejprve do pytlů z jutové nebo silonové tkaniny, bě­hem několika dnů se působením teplo- tvomých bakterií zapaří, takže je k vyhří­vání záhonu vhodnější.

Pěstujeme-li okurky po zeleninách sklí­zených na jaře (po špenátu, zimním nebo jarním salátu, ředkvičce), pohnojíme zá­hon po sklizni těchto plodin kompostem.

Okurkám nejvíce prospívá přímé hno­jení uleželým chlévským hnojem.

Alelopatia (biologické interakcie medzi rastlinami)

Alelopatia

Abychom lépe využili plochu záhonu, můžeme kombinovat pěstování okurek s raným salátem nebo s ranými kedlubna­mi, které vysadíme do řádků na okraj zá­honů.

Vyvarujeme se vysa­zovat příliš blízko sebe rajčata a okurky.

Také je dobré nechat růst mezi okurkami několik rostlin kopru.

Bôb záhradný sa velmi dobre hodí ako ochranná výsadba k uhorkám, melónom a ďalším rastlinám, citlivým na vietor.

Růžičkovou kapustu lze také vysazovat do řádků na okraje záhonů okurek jako ochranu proti větru. V řádku ji vysazuje­me na vzdálenost 50 cm.

Rady

Príprava semien

Semena která před výsevem na­máčíme, aby nabobtnala vyséváme začát­kem dubna.

Predklicovanie semien: Rozložte plne vyvinuté semená medzi dve Vrstv filtračného papiera rovnakým spôsobom ako pri skúške klíčivosti. Namiesto pijav ho papiera môžete použiť aj vlnenú handričku. Semená preneste do pôdy len čo primárny kore prenikne cez osemenie von. Pri výseve sa však nesmie v žiadnom prípade poškodiť alebo dokonca zlomiť.

Už pred dvetisíc rokmi namáčali rímski záhradníci semená uhoriek, dýň, melónov a tekvicovitých rastlín (Cucurbitaceae) do srvátky alebo do mlieka

Siatie

Abychom lépe využili plochu záhonu, můžeme kombinovat pěstování okurek s raným salátem nebo s ranými kedlubna­mi, které vysadíme do řádků na okraj zá­honů.

Na stejném záhoně pěstujeme okurky nejdříve po 2—3 letech, abychom nepod­porovali šíření jejich chorob a škůdců.

Vypestovanie priesad a sadenie uhoriek

Priesady uhoriek si môžeme vypestovať viacerými spôsobmi. Pre všetky spôsoby pestovania priesad vysievame napučané, prípadne naklíčené semeno.

  1. Semeno sejeme do debničiek a po vytvorení klíčnych lístkov môžeme rastlinky vysadzovať priamo na Stano- vište.
  2. Semeno vysiate db debničiek po vytvorení klíčnych líst­kov presadzujeme do črepníkov a až po vytvorení 3 normálnych listov vysadzujeme na stanovište.
  3. Semeno vysejeme priamo do črepníkov, ktoré naplníme do jednej tretiny zemjou; po vzídení prisypávame do črepníkov postupne zemi, aby sa rastlina lepšie zakorenila. Po vytvorení 3 normálnych listov rastliny vysadzuje- me na stanovište (najpoužívanejší spôsob).

Rastliny z priameho výsevu sú oveľa otužilej­šie než z predpestovaných priesad. Podľa miestnych podmienok môžeme so sejbou začať už koncom apríla a pokračovať až do­konca mája. Vysadzujeme však až po nebezpe­čenstve neskorých mrázikov, do riadkov vzdialených 80—200 cm.

Je do­bre použiť na sejbu trojročné až štvorročné semeno, pretože z takéhoto semena majú rastliny podlá skúseností väčšie množ­stvo samičích kvetov.

Z přímého výsevu jsou rostlinky odolnější, je však riziko, že při chladném a deštivém počasí semena špatně vzcházejí a mladé rostlinky mohou uhynout Proto výše vy chráníme porézní fólii Plodnost se­men se zvyšuje jejich stářím, rostliny mají více samičích květů, a tím i plodů. Nejvhod­nější je sít osivo tři až čtyři roky staré. Se­mena okurek vyséváme do hnízd (3 semena najednou) na vzdálenost asi 50 cm, po vze­jití ponecháme nejsilnější rostlinu. Vysévá­me až po jarních mrazících, tedy v polovině května

Príprava sadeníc

Od zaciatku tvorby plodov polievat zriedenou zihlavovou alebo kostihojovou breckou.

Predpestovanie je mozne, vysadzaju sa ked maju 2-4 prave listy s drsnymi chlpkami

Vypestovanie priesad a sadenie uhoriek

Priesady uhoriek si môžeme vypestovať viacerými spôsobmi. Pre všetky spôsoby pestovania priesad vysievame napučané, prípadne naklíčené semeno.

  1. Semeno sejeme do debničiek a po vytvorení klíčnych lístkov môžeme rastlinky vysadzovať priamo na Stano- vište.
  2. Semeno vysiate db debničiek po vytvorení klíčnych líst­kov presadzujeme do črepníkov a až po vytvorení 3 normálnych listov vysadzujeme na stanovište.
  3. Semeno vysejeme priamo do črepníkov, ktoré naplníme do jednej tretiny zemjou; po vzídení prisypávame do črepníkov postupne zemi, aby sa rastlina lepšie zakorenila. Po vytvorení 3 normálnych listov rastliny vysadzuje- me na stanovište (najpoužívanejší spôsob).
Vysádzanie

Porast vysadzo­vaných uhoriek až ďo plnej plodhosti pravidelne zavlažujeme. Uhorky z priamej sejby netreba zavlažovať, pretože sú lepšie zakorenené. Ak však máme možnosť zavlažovania,, aj pre vysiate rastliny je zavlažovanie užitočné. V záhradé uhorky obyčajne za tretím normálnym listom zašťipujéme, aby sa rozrástli a vytvo­rili viac bočných výhonkov, na kltorých najviac rodia

Rastliny z priamej sejby po vzídení jednotíme na vzdialenosť 20—50 cm podľa pestovnej odrody. Po pretrhaní rastlinky zo strán prihrnieme až po klíčne lístky.

Pri pred­pestovaných priesadách sme priesady zaštipli už priamo pri vy­sadzovaní

Vysadzujeme za teplého počasia do vyhriatej pôdy, do riadkov na vzdialenosť 30—50 cm (nakladačky hustejšie).

Namiesto kalerábu a šalátu môžete vysadiť na okraje uhorkového záhona aj zeler. Zeler môžete sadiť až po 15. máji, preto na okraje záhona vysejte začiatkom apríla redkovku, ktorá dozreje v polovici mája. Na každú stranu záhona dajte len jeden pás zeleru, a to 20 cm od okraja. V riadku sadle vo vzdialenosti 40 em.

Po oboch stranách záhona uhoriek mozete vysadiť salát, zeler alebo kaleráb. Na každej strane vysaďte jeden riadok z každého druhu. 10 cm od Okraja záhona nasaďte kaleráb. Smerom dovnútra, 25 cm od kalerábov vysaďte riadok šalátu, ktorý budete zberať skôr. Na uhorky zostane 59 cm široký vorný pás, ktorý celkom postačí na ich vývoj. Rozstupy v riadku pri oboch druhoch by mali byť 20 až 22 cm, Salát i kaleráb môžete sadiť na záhony s uhorkami už v apríli. Záhon sa tak lepšie využije. Zelenina čiastočne ochráni na začiatku mladé sadenice uhoriek pred vetrom.

Pestovanie

Po vytvoření třetího normálního listu zaštípneme vege­tační vrchol rostliny, která pak vytvoří více postranních výhonů, na nichž se tvoří nejví­ce plodů.

Výhodné je pěstovat okurky na záho­nech nastýlaných fólií nebo pod fóliovými kryty. Uvedené způsoby nejen urychlují skliz­ně, ale většinou je i značně zvyšují.

Záhony s okurkami přikryjeme poly­etylénovými kryty nebo přenosným pařeništním rámem, a tím zajistíme rostlinám vyšší teplotu a vzdušnou vlhkost.

Ve sponu 120 x 120 cm vyhloubíme v zemi jámu rozměrů 40 x 40 x 40 cm, na­šlapeme do ní hnůj nebo trávu a ze zbylé zeminy vytvoříme záhonek se zdviženými okraji. Na záhonek vysadíme 2—3 hmko- vané sazenice a přikryjeme tabulkou skla nebo rámečkem potaženým polyetyléno­vou fólií.

I na venkovních záhonech můžeme urychlit sklizeň okurek – Uprostřed záhonu vyhloubíme 30 cm hluboký a 40 cm široký příkop, který vy­plníme koňským, ovčím nebo aspoň ho­vězím hnojem. Ze zbývající zeminy vytvo­říme nad příkopem vyvýšený záhonek, kam vyséváme semena nebo vysazujeme hmkované sazenice. Rostliny se rychleji vyvíjejí, protože jejich kořeny rostou v te­plém a propustném prostředí. Tento způ­sob je vhodný zejména na těžkých pů­dách. Půdu, z níž navršíme záhon, je vhodné zlehčit kompostní zeminou. Při nedostatku hnoje se někde používá čerstvě nasečená tráva, která se našlape do příkopu a zasype kompostní zemí. Napěchujeme-li posečenou trávu nejprve do pytlů z jutové nebo silonové tkaniny, bě­hem několika dnů se působením teplo- tvomých bakterií zapaří, takže je k vyhří­vání záhonu vhodnější.

Pěstujeme-li okurky po zeleninách sklí­zených na jaře (po špenátu, zimním nebo jarním salátu, ředkvičce), pohnojíme zá­hon po sklizni těchto plodin kompostem.

Ochrana pred škodcami a chorobami

preven­tivně postřikovat porosty výluhem z přesličky

Bôb záhradný sa velmi dobre hodí ako ochranná výsadba k uhorkám, melónom a ďalším rastlinám, citlivým na vietor.

Hnojenie

Ve sponu 120 x 120 cm vyhloubíme v zemi jámu rozměrů 40 x 40 x 40 cm, na­šlapeme do ní hnůj nebo trávu a ze zbylé zeminy vytvoříme záhonek se zdviženými okraji. Na záhonek vysadíme 2—3 hmko- vané sazenice a přikryjeme tabulkou skla nebo rámečkem potaženým polyetyléno­vou fólií.

I na venkovních záhonech můžeme urychlit sklizeň okurek – Uprostřed záhonu vyhloubíme 30 cm hluboký a 40 cm široký příkop, který vy­plníme koňským, ovčím nebo aspoň ho­vězím hnojem. Ze zbývající zeminy vytvo­říme nad příkopem vyvýšený záhonek, kam vyséváme semena nebo vysazujeme hmkované sazenice. Rostliny se rychleji vyvíjejí, protože jejich kořeny rostou v te­plém a propustném prostředí. Tento způ­sob je vhodný zejména na těžkých pů­dách. Půdu, z níž navršíme záhon, je vhodné zlehčit kompostní zeminou. Při nedostatku hnoje se někde používá čerstvě nasečená tráva, která se našlape do příkopu a zasype kompostní zemí. Napěchujeme-li posečenou trávu nejprve do pytlů z jutové nebo silonové tkaniny, bě­hem několika dnů se působením teplo- tvomých bakterií zapaří, takže je k vyhří­vání záhonu vhodnější.

Pěstujeme-li okurky po zeleninách sklí­zených na jaře (po špenátu, zimním nebo jarním salátu, ředkvičce), pohnojíme zá­hon po sklizni těchto plodin kompostem.

Okurkám nejvíce prospívá přímé hno­jení uleželým chlévským hnojem.

Zber
Chyby, ktore sposobuju horke uhorky

Pri zbere a/alebo pri príprave sa s uhorkami hrubo zaobchádza­lo. musí­me ich zberať opatrne, a to tak, že ich chytáme len za stopky a nikde nestláčame. Ak sa niekto chce zriecť najlepších vitamínov a uhorky šúpať, mal by tak robiť smerom od kvetu k stopke.

Chyby, ktore sposobuju horke uhorky

Ohorky sa zberajú „teplé“, to znamená v čase, keď slnko páli. Vhodnejšie je zberať uhorky skoro ráno, predtým, než sa začnú vytvárať hôrčžny, ktorých vznik podporuje teplo.

Zberať musíme pra­videlne a starostlivo. Nakladačky zberáme dvakrát až trikrát do týždňa a za priaznivého počasia i kiaždý ďeň. Zberáme všetky vyvinuté aj zlé plody. Šalátovky stačí zberať raz alebo dvakrát týždenne

Okurky sklízíme pravidelné, zvlášté naklá­dačky, protože přerostlé plody začnou tvo­řit semena, tím se rostlina vyčerpává a pře­stává nasazovat plody

Cim skor sa zacnu zberat, tym viac plodov dorastie

Výluhy a brečky súvisiace s touto zeleninou

Názov

Oblasť použitia

Semenárstvo

Semenárstvo

Uhorky kvitnú v prvom roku po sejbe. Utiorka má rôznopohlav- né kvety. Je to jednodomá rastlina. Plod je dlhá valcovitá zelená bobula s plochými semenami vo vnútri. Uhorky na semeno sa pestujú jeden rok a spôsob pestovania závisí od toho, či sa pestu­jú poľné alebo skleníkové odrody. Kvety uhoriek opeluje hmyz, a preto jednotlivé odrody pri pestovaní na semeno musia byť od seba vzdialené aspoň 500 m. Niektoré odrody tvoria plody parte- nogeneticky, to znamená, že sa plody vytvoria aj vtedy, keď kve­ty neboli opelené. Semleno takýchto plodov je hluché a nemožno ho použiť na sejbu. Pre semenárske účely musíme preto takáto odrody umele opeľovať. S touto vlastnosťou sa stretávame pri odrodách pestovaných na rýchlenie.

Príprava pôdy pre semenné porasty pestované na poli sa za­čína jesennou orbou, pri ktorej zapracúvame do pôdy 300—500 q maštaľného hnoja. Pri povrchovom) spracovaní dodávame do pôdy asi 2 q síranu amónneho, 4 q superfosfátu a 3 q 40 % draselnej soli na 1 ha.

Pestovanie

Poľné uhorky šalátové a nakladačky. Semeno týchto odrôd seje­me až v druhej polovici mája. Pri pestovaní na semeno netreba rastliny predpestovať alebo nakličovať. Seje sa buď ručne, alebo sejačkami priamo do voľnej pôdy. Pri nedostatku hnoja stačí hnojiť len pod rastlinu, a to tak, že sa vy orie brázda, do ktorej sa nakladie dobre vyzretý hnoj. Možno však použiť aj čerstvý hnoj, ktorý sa z obidvoch strán prihrnie pluhom. Takto vzniknú hrobčeky, ktoré sa ľahkým valcom povalcujú a do nich sa potom seje malou sejačkou alebo ručne štipkove na vzdialenosť 50 cm od seba. Riadky sú od seba vzdialené 80—100 cm. Ked sa rastliny dobre zakorenia, nechávame na jednom mieste len 2 najsilnešie a ostatné odstránime. Pri sejbe sejačkou sejeme na vzdialenosť -90—120 cm a v riadkoch jednotlivé na vzdialenosť asi 25 cm. Pri tejto sejbe sa spotrebuje 3 kg osiva na 1 ha.

Semenárske porasty asi dvakrát okopávame a plečkujeme, kým rastliny nezakryjú celé pole. Za vegetácie prechádzame po po­raste a vyberáme typické plody na semeno. Na jednej rastline nechávame pri šalátových uhorkách 3—4 a pri nakladačkách 6—8 prvých najlepšie vyvinutých plodov. Nikdy sa nesmú zberať prvé plody z materských rastlín za zelena na konzum, pretože rastlina potom síce ďalej prináša plody, ale v neskorších plodoch nestačí už semená vyživiť, takže sú hluché. Uhorky na semeno dozrieva­jú koncom augusta až v polovici septembra. Zrelé plody sú vždy •žltkasté alebo belavozelené. Pri zbere musia byť plody vyzreté a dužina pevná; nie je však chybou, ak sú už plody sčasti nahnité. Nesmieme zberať príliš skoro, keď je ešte stopka zelená, pretože väčšina semien je v takom prípade nevyvinutá. Výhodné je zbe­rať všetky plody naraz. V takomto prípade je už niekoľko prvých plodov sčasti nahnitých; tieto plody môžeme zberať do osobit­ných) nádob.

Skleníkové uhorky. Pre tento spôsob pestovania sú najvhod­nejšie priesady predpestované v črepníkoch. Priesady vysadzu- jemte, keď majú 4—5 normálnych listov. Pre materské rastliny zhotovujeme pomocnú konštrukciu ako pri rýchlení. Ku každej rastline dávame kolík, po ktorom vyvedieme rastlinu k najspod­nejšiemu drôtu. Len čo rastlina dosiahne asi druhý drôt, skracujeme nad listom) hlavný výhonok. Po skrátení sa v pa­zuche každého listu vytvoria nové výhonky, z ktorých najsilnejšie vedieme priamo hore a bočné vyväzujeme k drôtu do strán. Ak hlavný výhonok dosiahne asi 4. drôt, znova ho skracujeme a skracovanie pri každom druhom drôte opakujeme. Bočné vý­honky skracujeme obyčajne asi za 5. listom a vyväzujeme ich lykorn ku konštrukcii.

Pareniskové uhorky. Siať nezačíname príliš skoro, a preto na pestovanie materských rastlín môžeme využiť prázdne pareniská, •obyčajne po predpestovaných priesadách skorej zeleniny. Pod jedno okno vysadzujeme obyčajne 2 rastliny, ktoré nechávame voľne rásť a odstraňujeme len nevhodné plody a výhonky. Pa­reniskové uhorky možno aj zaštipovať, no nie je to potrebné. Na rastline nechávame 4—6 plodov, ktoré tvarom a veľkosťou zodpovedajú pestovanej odrode. Vetráme opatrne, pretože uhorky neznášajú prievan. Pretože do pareniska a aj do skleníka obyčaj­ne nemá prístup hmyz, musíme kvety umele opeľovať. Opeľujeme asi každý štvrtý deň vždy len za slnečného počasia. Peľ prená šame štetôčkou zo samčielío kvetu na bliznu samičieho kvetu alebo opelujeme priamo odtrhnutým samčím kvetom, keď je už na ňom dostatočne suchý peľ.

Uhorky zberáme v septembri, ked majú charakteristickú žltú až oranžovú farbu (podlá odrody j. Plody, ktoré nie sú ešte dostatočne sfarbené, ukladáme na papier do prázdneho pareniska a prikrývame oknami, aby dozreli. Semeno vyberáme až pcJ úpl­nom vyzretí plodov tak, že plod po celej dĺžke rozrežeme na po­lovičku a semeno vy škrabeme do nádob. Najvhodnejšie sú dre­vené nádoby, v ktorých si semeno zachováva charakteristickú farbu. Ručné vyberanie semena je zdĺhavé a prácne. Pri väčšom množstve semenačiek použijeme mláťačku (na obilie), na ktorej spomalíme chod. V mláťačke sa plody rozdrvia a vytriasadlá od­delia semeno od oplodia. Takto získame za krátky čas vefké množstvo semien. Pracovníci, ktorí obsluhujú mláťačku, majú mať gumovú obuv a nepremokavý oblek. V nádobe nechávame ce­lý obsah asi týždeň kvasiť. Cez celé obdobie kvasenia kvasiacu hmotu občas premiešame. Po skončení kvasenia spadnú všetky vyzreté semená ku dnu a na vrchu zostávajú len hluché semená. Semená od hmoty oddeľujeme čistou tečúcou vodou, a to prepie­raním na sitách. Semeno čistíme obyčajne za slnečného dňa, naj­lepšie predpoludním, aby ešte v tom istom dni dostatočne obschlo. Sušíme ho na pripravených lieskach alebo plachtách, najvhod­nejšie vonku v polotieni. Uskladňujeme len dostatočne suché semeno a počas sušenia i uskladnenia ho chránime pred myšami.

 

Semená necháme na teplom mieste v pohároch krátko – asi dva-tri dni – vykvasiť vo vlastnej šťave a potom ich prepláchneme vodou. Po prepláchnutí ešte roz­triedime čistá semená tak, že ich dáme do vody. V nej ťažké, dobre vyvinuté seme­ná klesajú ku dnu, zatiaľ čo ľahké plávajú na povrchu, ľahké, hluché zlejeme a ako osivo použijeme tie, ktoré klesli na dno.

S vybraním semien naopak ešte počkáme a predtým urobíme ešte tzv. pozberové dozrievanie. Pri ňom zozbierané uhorky vyložíme na teplé miesto, ku ktorému má prístup sln­ko, napríklad na južné okno alebo do skleníka a necháme ležať a ďalej dozrievať. Pod­ľa okolností ponechávame dozrievať aspoň týždeň až dva, ale pokojne aj viac. Čím je plod zrelší, tým je kvalita semien vnútri neho lepšia. Ak je plod zdravý, nekazí sa a vydrží veľmi dlho, aj nie­koľko týždňov. Pozberové dozrievanie robíme pri tých plodoch, ktoré sa javia už na záhone plne zrelé, ako aj pri tých, ktoré vonku nestihli plne vyzrieť, pretože porast napríklad zničila pleseň.

Zrelý plod je veľký, oproti zberu na konzerváciu až prerastený, a zmení farbu zo zelenej zvyčajne na žltú, pri niektorých odrodách skôr do beiavej, iné sorty až do žltooranžovej či oranžo­vej. Stopka zrelého plodu je zaschnutá, rastlina vo vrcholnom lete zvyčajne už tiež zasychá a odumiera.

Ako semen­né plody vyberieme tie z prvých nasadených uhoriek, ktoré sú odrodovo typické, pekne tvarované a vyvinuté, bez deformácií. Označíme si ich napríklad úväzkom i prúžku farebného plátna okolo stopky, aby sme ve­deli, že to sú plody na osivo a neskôr sme ich omylom fj nepozberali na konzum. Ne­cháme rásť na jednej rastline jeden, najviac dva plody na osivo. Označené plody netrháme, ale necháme plne vyzrieť na rastline. Za sucha zalie­vame, aby mali rastliny dostatok vody a semeno sa dobre vyvinulo.

Na rozdiel od bežných uhoriek na konzum sa však s ich zberom neponáhľame Naopak vyčkáme a na osivo necháme plody úplne dozrieť.

Prehľad odrôd

Výber odrody
Odporúčané odrody uhoriek

Delikates. Odroda sa môže pestovať ako šalátová alebo pri zbere mladých plodov ako nakladačka. Je veľmi úrodná, plody však rýchle prerastajú, hrubnú a vytvárajú sa tzv. prerastky. Preto sú pre trh a konzervovanie menej hľadané. Rastové obdobie do začiatku zberu je asi 65 dni. čas plodnosti trvá asi 60 dní.

 Odrody nakladačiek

Bílske nakladačky. Je to vysoko úrodná, zdravo rastúca odroda, ktorá je pomerne odolná proti chladu. Plody sú tmavozelené, ušľachtilého tvaru. Obdobie rastu od sejby do prvej plodnosti trvá asi 70 dní a čas plodnosti asi 60 dní. Je to odroda vhodná pre všetky kraje.

Mélnické nakladačky. Úrodná bujne rastúca odroda, odolná pro­ti kolísaniu teploty. Plody majú svetlejší hrot. Obdobie rastu od sejby do prvej plodnosti trvá“ asi 65 dní a čas plodnosti asi 60 dní,               ‚f

Znojmia (nové šľachtenie) sa podobá odrode znojemské nakla­dačky. Plod je valcovitejší s tupším koncom. Rastlina má stred­ný vzrast a lepší zdravotný stav.

Parifín Fi je povolená odroda z dovozu z roku 1970,

Odporúčané odrody uhoriek

Odrůdy nakládaček: Tyto odrůdy pěstu­jeme především pro nakládání; okurky sklí­zíme velké 7 až 10 cm. ’Bílské‘ je odrůda s krátkými štíhlými plody bez krčku, dobře přizpůsobivá i v chladnějších oblastech, ne­vadí jí ani kolísání teplot ‚Mělnická‘ je spo­lehlivá, výnosná odrůda, má však nejdelší vegetační dobu, nesnáší vysoké teploty a sucho. ‚Pálava‘ (Znojmia) má dlouhé vřetenovité, tmavozelené plody bez krčku, říd­ce bradavičnaté. Je výhodná pro svůj dobrý zdravotní stav a vysokou plodnost Nejvý­nosnějším a nejnovějším naším hybridem, vypěstovaným ze zahraničních odrůd, je ‚Nora F|‘. Vyniká dobrým zdravotním sta­vem, odolností proti hořknutí, pomalým přerůstáním plodů. Vyžaduje hojnou záliv­ku, zejména na začátku plodnosti. Do tep­lých oblastí je vhodná ‚Kobus Fť, holand­ská hybridní odrůda středního vzrůstu s tmavozelenými, málo bradavičnatými plody. Velmi výnosná, ale náročná na živi­ny a teplo je ‚Přiměla Fť, hybrid slabšího vzrůstu s velkým množstvím samičích květů, stejně jako nejnovější holandské hy­bridní odrůdy ‚Minerva Fť a ‚Santana Fť.

Odrůdy salátovek: Podle stavu porostu a odrůdy sklízíme plody salátovek ve veli­kosti 20 až 40 cm. Proti hořknutí plodů po­máhá nejen pravidelná zálivka, ale i časté pletí, aby plevel neochuzoval rostliny o vo­du a živiny. ‚Delikates‘ je velmi přizpůsobi­vá odrůda, pokud jde o klimatické podmín­ky. Plody jsou řídce bradavičnaté, kratší, zelené s mramorováním. V mladém stavu můžeme použít i jako nakládačky. ‚Fénix‘ je středné raná odrůda s tmavozelenými krátšími plody bez krčku, odolnými proti hořk­nutí. Rostliny jsou mohutného vzrůstu. ‚Laura Fť je hybrid středního růstu s tma­vozelenými plody. Je vhodná pro pěstování ve volné půdě. ‚Linda Fi‘ je polopozdní hy­brid s univerzálním pěstováním, tj. na zá­honech i pod fólií. Rostliny jsou menší s bo­hatým olistěnim a tmavě zelenými plody. Tato odrůda je velmi odolná vůči choro­bám, plody se nedeformují a mají jemnou chuť, jen minimálně hořkou. Vyžaduje pra­videlnou zálivku.

Pařeništní (skleníkové) odrůdy: Při pě­stování v pařeništi zajistíme okurkám do­statek tepla a vzdušné vlhkosti Nesmíme zapomenout na větrání — tím zároveň umožníme přístup včelám k opylení. ‚Židovická produkta‘ je raná odrůda slabšího vzrůstu, se štíhlými dlouhými plody, přizpů­sobivá teplotním výkyvům, stejně jako jsou hybridní odrůdy ‚Leda F1 a ‚Marta F1.

Odporúčané odrody uhoriek
  • Salatove – Sonja, Tanja
  • Nakladacky – Riesen-Schäl, Vorgebirgstraube
Odporúčané odrody uhoriek

Z klasických odrůd nakládaček, které jsou méně náročné na vláhu než hybridy, se pěstují hlavně ‚Bílské‘, ‚Mělnické‘ a ‚Pálava‘ (‚Znojmia‘). Protože při hor­ších klimatických podmínkách dávají vyš­ší výnosy hybridy a odrůdy se středně hrubou až hrubou a řídkou bradavičnato- stí plodů (označeny*), kdežto v přízni­vých letech jsou lepší okurky s hustou a jemnou bradavičnatostí (**), je vhodné pěstovat současně 2—3 typy okurek s odlišnou bradavičnatostí.

Ako hľadať?

Tento vyhľadávač vyhľadáva výrazy iba v texte a nadpisoch rád, vyluhov a podobne.

NEVYHĽADÁVA v kategóriách, mesiacoch, aktivitách a v prepojeniach.

Je teda vhodný, keď hľadáte nejakú konkrétnu vec. 

Ak  napríklad hľadáte všeobecné rady k skočkám, je praktickejšie nájsť si samostatnú stránku škodcu „Skočky„, pretože výsledkov dostanete viac, ako keď do vyhľadávača napíšete „Skočky„. To preto, že na stránke o skočkách sú zobrazené aj texty, ktoré sú priradené skočkám, aj keď sa slovo „skočky“ explicitne v texte nevyskytuje a teda vyhľadávač daný text nenájde a danú radu teda nezobrazí.