Kaleráb v prvom roku vytvára listy a buľvu. V druhom roku vyrastá z buľvy kvetná os; kvety sa neskoršie mienia na šešule s drobnými guľatými semenami. Kaleráb na semeno pestujeme 2 roky.
Pestovanie v prvom roku
V prvom, roku sa k’aleráb pestuje rovnako ako kaleráb na konzum. Neskoré odrody sejeme od konca júna, skoré odrody v júli, aby sme skrátili čas prezimovania. Chybami, ktoré znižujú akosť materských rastlín na semeno v prvom roku, je pukanie buliev a vyháňanie do kvetu. Pukanie zapríčiňujú nerovnomerné zrážky. Vyháňanie do kvetu už v prvom roku spôsobuje nízka teplota na začiatku vývoja priesad. Nízke teploty pôsobia ako jarovizácia a spôsobujú nevhodné kvitnutie už v prvom roku.
Materské rastliny zberáme už v októbri pred príchodom nočnýcli mrazov. Materské rastliny vyberáme a nepoškodené buľvy s priemerom 5—6 cm opatrne zberáme. Pri výbere dbáme, aby materské rastliny všetkými svojimi vlastnosťami zodpovedali rozmnožovanej odrode. Na vybraných buľvách nechávame obyčajne asi 3 cm dlhé stopky a ostatné časti listov odrezávanie. Takto upravené kaleráby dobre prezimujú. Sadzačky prezimujeme rozličnými spôsobmi. Môžeme ich zakladať na husto do studeného pareniska, prípadne ich zakladáme do špeciálnych skladov (Koz- manova búda) alebo do bezmrazých pivníc a skladíšť. Sadzačky zakladáme vždy s koreňom a počas zimy sa snažíme v uskladňo- vacích priestoroch udržať teplotu okolo 2 C. Uskladnené sadzačky kalerábu môžu veľmi poškodiť myši, proti ktorým sypeme najčastejšie otrávené zrno.
Pestovanie v d r u h o m r o k u
Pri umiestňovaní semenného porastu kalerábu treba pamätať na to, že kaleráb sa ľahko opeľuje všetkými druhmi rodu Brassica oleracea. Pred nevhodným opelením musíme kaleráb chrániť izolačnou vzdialenosťou 600—1000 m. Túto vzdialenosť treba dodržať aj pri botanicky príbuzných burinách, ktoré kvitnú súčasne so semenným porastom. Pozemok pred sadením semenačiek už na zimu zorieme a cez zimu necháme v hrubej brázde. Pri jarnom povrchovom spracovaní zapracujeme do pôdy asi 3 q 40 % draselnej soli, 4 q superfosfátu a 3 q síranu amjónneho na 1 ha. Materské rastliny vysadzujeme hneď, len čo to počasie dovolí, a to najčastejšie v prvej polovici apríla. Skoré odrody vysadzujeme do sponu 40X40 cm a neskoré až 50X50 cm. Obyčajne vysadzujeme v pásoch alebo záhonoch, t. j. každý 5. riadok vynecháme, aby sme mohli porast riadne ošetrovať a kontrolovať. Sadzačky sadíme pomerne hlboko, aby boli bulvy zahrnuté asi do polovice zemou. Po sadení dôkladne zalievame. K jednotlivým rastlinám dávame asi 150 cm vysoké kolíky; prípadne nad jednotlivými riadkami zhotovujeme drôtenú konštrukciu, ku ktorej neskoršie vyväzujeme kvitnúce byle.
Počas vegetácie výdatne zavlažujeme, plečkujeme a okopávame, prípadne postrekujeme proti škodcom Zo semenných porastov zberáme už v prvej polovici júla. Zberáme tak, že celú nadzemnú časť pokosíme vtedy, keď šešule začnú žltnúť; kvetné byle zrezávame tesne pri buľve a viažeme ich do otiepok. Za pekného počasia ich nechávame na poli v malých panákoch doschnúť. Za nepriaznivého počasia rozvešiame jednotlivé otiepky vo voľných kôlňach, prípadne v iných miestnostiach pod strechou. Pod panáky na poli, ako aj pod rozvešané otiepky dávame plachty, aby sa zachytilo všetko vytrúsené semeno. Riadne doschnuté semeno mlátime na mláťačkách. Úroda z 1. ha veľmi kolíše a býva 2—5 q semena.