Rebarbora vlnitá

Oficiálny názov

Latinský názov

Rheum undulatum L. syn. rhabarbarum L.

Ľudový názov

Všeobecné rady pre tento druh zeleniny

Zaraďujeme k nej rôzne druhy šalátov, mangold, špenát, čakanku, kôpor, štiav. Listové zeleniny patria botanicky takmer všetky do čeľade astrovité (Asteracene) a do čeľade mrlíkovité (Chenopodiaceae).
Pôda

Není nijak náročná, Nesnáší pouze zamokřené a kyselé půdy.

Stanovisko

Rebarboru môžete vysádzat pod ovocné stmrny, ktorých koruny sa navzájom ešte nedotýkajú. Dozreje neskorsie ale nevyzaduje si zvlast pripravene miesto.

Dari sa jej na polozatienenom stanovisti (aj ked vyzenie neskor) a moze/musi tam zostat niekolko rokov

Rebarbora nie je na polohu náročná. Darí sa v slnečnej polohe aj v polotieni.

Hnojenie

Reveň se obvykle pěstuje na jednom místě až deset let Proto předem půdu vyhnojíme chlévským hnojem, po 3 až 4 letech půdu mezi rostlinami na podzim povápníme a ob rok přihnojíme kompostem.

Alelopatia (biologické interakcie medzi rastlinami)

vhodní susedia

nevhodní susedia

Rady

Vysádzanie

Rebarbora potrebuje vela miesta, pretože každá dobre vyvinutá rastlina zaberie až I m2 plochy. Vysádzajte ju teda do sponu najmenej 1 x 1 m.

Ak chcete mať už v prvom rok po vysádzaní aspoň akú-takú úrod rebarbory, musíte ju vysadiť hneď v prvých marcových dňoch. Hlavné obdobie vysádzania rebarbory je síce jesen ale môžete ju vysadiť ešte aj v marci. Dôležité aby ste mali k dispozícii silné sadenice (časti z trsov) s aspoň s jedným silným vegetačným vrcholom.

Priesady z oboch rozmnožovaní vysadzujeme buď na jeseň, alebo na jar. Jesenné vysadzovanie Je lepšie; na jeseň začíname vysadzovať asi v druhej polovici októbra. Pred sadením pozemok vy­značíme značkovačom dvoma smermi tak, aby vznikol spôn asi .100 X 100 cm. Do priesečníkov potom vysadzovacou motyčkou alebo lopatkou sadíme jednotlivé priesady. Priesada má mať vrchol asi 5 cm pod povrchom pôdy.

Pestovanie

V prvom roku po vysadení pestujeme obyčajne pri rebarbore medziplodiny (skoré hlúboviny, fazuľu ap.j. V prvých dvoch ro­koch sa pozemok po vysadení okopáva, plečkuje a za suchého počasia zavlažuje. Neujaté priesady sa vylepšujú.

Ak chcete, aby rebarbora na jar naozaj skoro vypučala, musíte na ňu dať najneskoršie začiatkom januára hrubú vrstvu nástielky. Rebarbora je jednou z najskorších zelenín. Vyženie hneď, len čo zem rozmrzne. Preto sa už vopred postarajte o to, aby nezamrzla priveľmi hlboko. Hrubá vrstva rašeliny alebo lístia, zabezpečená smrekovou čečinou, nedovolí mrazu preniknúť až do zeme. Ckhrannú vrstvu treba nastlať skôr, ako vrchná vrstva rašelina pôdy priveľmi premrzne. Ak teda chcete, aby bola nástielka naozaj účinná, je začiatok januára posledným termínom na jej navrstvenie.

Rebarbora dosahuje vek až 30 rokov a na stanovišti ju pestujeme obyčajne do 10 rokov.

Hnojenie

Reveň se obvykle pěstuje na jednom místě až deset let Proto předem půdu vyhnojíme chlévským hnojem, po 3 až 4 letech půdu mezi rostlinami na podzim povápníme a ob rok přihnojíme kompostem.

Zber

Listy s řapíky sklízíme od druhého roku pěstování tak, že od dubna do června postupně vylamujeme odspodu rostliny nejstarší listy.

Zberať začíname až v treťom roku po vysadení. Zberáme vtedy, kedf sú stopky asi 40 cm dlhú, t. j. v apríli až v Júni. Listy so stop­kami obyčajne odlamujeme (po odrezaní zvyšky stopiek hnijú) a upravujeme pre konzum. Úprava spočíva v zrezaní spodného konca stopky. Na hornom konci stopky nechávame 1—2 cm čepe­le s vejárlkoms listových žiliek. Listy odrezávanie postupne tak, ako narastajú. Najvyššia úroda sa dosahuje v 4.—0. roku po vy­sadení.

Stopky rebarbory na báze vylamuj neorezávajte ich. To je veľmi dôležité, pretože inak vznikajú na z koch stopiek ohniská hniloby. Kvetenstvo treba straňovaf hneď, len čo sa začne vyvíjať.

Rozmnožovanie

Rozmnožovanie rebarbory

  • Zo semena — sejba v máji až júni.
  • Delením trsov — na jar, prípadne na jeseň.

Sejba semena.

Na vypestovanie väčšieho množstva, rastlín je najvhodnejším spôsobom pestovania rozmnožovania semenom. Semeno sejeme riedko, obyčajne hneď po zbere z ma terských rastlín do studeného pareniska, prípadne na výsevný záhon do riadkov vzdialených 20—30 cm. Husté výsevy Jednotíme na vzdialenosť 20 cm a vytrhané rastliny vysadzujeme na iný záhon do sponu 20X30 cm. Na tomto (zásobnom) záhone nechá­vame rastliny až do budúcej Jesene, keď ich vysadzujeme na trvalé stanovište.

Delenie trsov.

Týmto spôsobom! rozmnožujeme rast­liny pred vysadzovaním, a to na Jar alebo na Jeseň. Trsy po vy­bratí z pôdy rozrežeme tak, aby každý diel mal aspoň Jeden ve­getačný vrchol. Veľké trsy rozrezávame alebo rozsekávame rýľom a rany necháme pred vysadením zasclínúť, aby korene nehnili.

Reveň v za­hrádkách množíme vegetativně — dělením trsů. Před výsadbou trsy rozdělujeme tak, aby každý oddělek měl alespoň jeden vege­tační vrchol a rány necháme zaschnout, aby kořeny nehnily. Oddělky sázíme na vzdále­nost asi 80 cm.

Mlada rostliny zfskame tak, ze starou rostlinu reverie vykopeme a ostrou lopatouji rozde lime na vice kusu. Kazdy oddeleny kus ma mit 1-3 vegetacm vrcholy neboli „nosy“. Tyto oddelky sazfrne tak, aby vegetacru vrchol byl tesne nad povrchern pudy. Po vysazeni je muzemo prikryt vrstvou kompostu nebo listi. Vzdalenost mezi rostlinami bude minimalne 80cm.

Výluhy a brečky súvisiace s touto zeleninou

Názov

Oblasť použitia

Semenárstvo

Prehľad odrôd

Ako hľadať?

Tento vyhľadávač vyhľadáva výrazy iba v texte a nadpisoch rád, vyluhov a podobne.

NEVYHĽADÁVA v kategóriách, mesiacoch, aktivitách a v prepojeniach.

Je teda vhodný, keď hľadáte nejakú konkrétnu vec. 

Ak  napríklad hľadáte všeobecné rady k skočkám, je praktickejšie nájsť si samostatnú stránku škodcu „Skočky„, pretože výsledkov dostanete viac, ako keď do vyhľadávača napíšete „Skočky„. To preto, že na stránke o skočkách sú zobrazené aj texty, ktoré sú priradené skočkám, aj keď sa slovo „skočky“ explicitne v texte nevyskytuje a teda vyhľadávač daný text nenájde a danú radu teda nezobrazí.