V PRVOM RADE – letorasty vyrastené počas vegetácie vyviazat voľne k opore. Môže sa stať, že niektoré rastú príliš intenzívne, najmä ak majú vhodné podmienky – voda, živiny… a prerastú oporu-drôtenku. Tieto výhonky sa odporúča v priebehu augusta, septembra skrátiť zarovno posledného, t.j. vrchného vodiaceho drôtu. Počas jesene spevnejú a lepšie prezimujú. Ak by sa nechali voľne rásť, časom sa ohnú až k pôde. Po dlhšom dotyku s pôdou zakorenia, rastlina sa oslabuje, čo nie je žiadúce.
SLABÉ, VEĽMI KRÁTKE – rastúce tesne pri pôde, síce možno odstrániť aj teraz, ale mladé sadence by ešte do jesene, najmä za priaznivého počasia, opäť reagovali tvorbou nových letorastov – výhonkov z adventívnych (spiacich) púčikov. A tým sa opäť oslabia. Živiny sa spotrebujú na tvorbu výhonkov a nie na tvorbu koreňovej sústavy a dobré zakorenenie. Dokonca môže takto oslabená rastlina vymrznúť. Výhonky preto treba ponechať a odstrániť až po prezimovaní. Sadence, mladé rastliny, totiž potrebujú dostatok zelenej listovej plochy na fotosyntézu, rast, vývoj a ďalšie procesy uskutočňujúce sa v rastlinách. V prvom rade na dobré zakorenenie, aby dobre prezimovali a prospievali. Samozrejme, suché, zlomené, poškodené výhonky z krov možno odstrániť aj teraz, ale je to zbytočná a aj časovo náročná práca, ktorú je lepšie urobiť na jar pri tvarovaní krov.
V DRUHOM ROKU PESTOVANIA. V prípade novozaloženej výsadby sa až na jar v budúcom roku, t.j. v druhom roku pestovania, má odstrániť zvyšok pôvodného výhonku (uvádzate, že výhonok ste odstránili už v tomto roku a preto sadence teda prirodzene reagovali silnou tvorbou slabších výhonkov – letorastov). V prvom roku pestovania sa má výhonok sadenice len skrátiť vo výške približne 40 centimetrov nad pôdou.
ODSTRÁNIŤ PO PREZIMOVANÍ. Výhonky vyrastené v roku výsadby treba odstrániť až na jar v budúcom roku, teda po prezimovaní. Odstrániť treba suché, slabé, polámané, krátke výhonky, rastúce tesne pri pôde. Na mladých sadencoch treba nechať jeden až dva silné nové výhonky – tie, ktoré vyrástli v roku výsadby. Ak sa rozkonárili, treba bočné výhonky do výšky 50 až 60 centimetrov od pôdy odrezať a tie, ktoré rastú vyššie nad nimi, skrátiť na 1 až 2 púčiky, aby sa ker zbytočne dole pri pôde nezahusťoval. Na hlavných výhonkoch treba odstrániť tenkú časť s priemerom menším ako 8 až 10 milimetrov. Počas vegetácie treba porast sledovať a slabé, nežiadúce výhonky vyrastajúce z bázy kra vylomiť/odstrihnúť, keď dosiahnu výšku okolo 25 až 30 centimetrov.
V TREŤOM ROKU A V ĎALŠÍCH. V treťom a v ďalších rokoch pestovania sa na dobre zakorenených rastlinách odporúča nechať 5 až 8 silných výhonkov, ktoré budú prinášať úrodu. Ker by mal mať celkovo maximálne 6 až 8 rodivých výhonkov. Treba ich mierne – vejárovito ohýbať (vpravo, vľavo – v mieste ohybu sa tvorí viac rodivého obrastu, ako na vzpriamene rastúcich výhonkoch) a vyväzovať voľne k opore tak, aby sa nekrižovali, mali dostatok priestoru na rast. Úväz formovať do tvaru vodorovnej osmičky, aby sa „nezaškrtili“ vodivé cesty. Konáriky, ktoré priniesli úrodu, treba po zbere odrezať tesne nad pôdou.
TRVALÝ PROCES. Samotné tvarovanie a udržiavanie tvaru je, samozrejme, trvalý proces, ktorý sa nesmie zanedbať. Prečo? Lebo sa porast zahustí, nemá dostatok svetla, nie je vzdušný, pôda sa nedá v medziradoch a v riadku dobre obrábať, porast sa nedá dobre ošetrovať, úrody sú nižšie, plody nedozrievajú rovnomerne, nevyfarbujú sa, sú napádané chorobami, škodcami, zber je nepohodlný.
