Proti skockam – vedla hlubovej zeleniny vysadit vyssie rastliny napr. paradajky
Tam, kde sa tieto chrobáky vyskytujú masovo, sa opäť raz oplatí spoľahnúť na jednoduché riešenie a skonštruovať si dosku na ich odchyt. Strapcami visiacimi z dosky pravidelne každý večer prejdeme po napadnutých rastlinách. Vyplašené skočky vyskočia do výšky a zostanú prilepené na spodnej časti dosky. Ak by ste mali problémy s kúpou lepidla na hmyz, môžete na dosku pripevniť lepiace pásy určené na ovocné stromy.
Okolo záhonov kelom alebo okolo riadkov reďkvičiek vysejte „rastlinu lapajúcu skočky” – žeruchu siatu. Skočky ju majú ešte radšej než kel a reďkvičku.
Medzi metódy patrí pra videlné okopávanie vyschnutej pôdy a jej nastielanie, čo znemožní ich štart z hladkej plochy. Bazalka, šalát, špenát a fazuľa kríčkovitá uprednostňujú kyprú a dobre prevzdušnenú pôdu. Kde sa daria ony, tam je aj hlúbová zelenina uchránená pred skočkou. Rovnako udržiavanie vlhkej pôdy znepríjemňuje život skočkám štítiacim sa vody.
Proti mravcom a skočkám pomáha opakovaná zálievka matovým čajom (hrsť čerstvej alebo čajová lyžička sušenej mäty na štvrť litra vody). Proti skočkám je lepšie poliať rastliny samy, proti mravcom zasa ich podzemné príbytky.
Na skočky a molice biele zaberá zápar = vývar z tabaku , stačí dať zovrieť cca 3 dcl vody , a nechať v nej lúhovať plné vajíčko tabaku , keď to vychladne môžete pridať asi 0,7-1 lit vody a postriekať to postrekovačom , dobré je postrek zopakovať každý 3 deň aspoň 3-4 krát po sebe , mám to vyskúšané .
Môžete urobiť veľmi silný odvar z mäty, šalvie ak máte veľa. Pomáha sadiť zeleninu s týmito bylinkami alebo tiež pri rajčiny alebo s kôprom (medzi zemiaky).
Zaliať pretlačený cesnak (2-3 hlavičky) takmer vriacou vodou (1 liter), lúhovať minimálne hodinu (aspoň vychladne), scedte cez jemné sitko, potom pridajte trochu octu (tak 1 max 2 dcl), a trošku mydla alebo iného saponátu (iba tak za 1-2 PL). Takto zarobený postrek si dajte do fľaše s rozprašovačom a hurá na to. S octom opatrne inak spálite listy, nie úplne ale po okrajoch môžu zhnednúť. Saponát alebo mydlo je na to aby to dobre chytilo na škodcov, rastline neublíži a postupne sa zmyje (hocijaký kúsok mydla rozpustiť vo vode).
Funguje na vošky aj na skočky a iné škodce na všetky rastliny (aj keď pri voškách je lepšie to nechať na lienky a týmto iba trochu pomôcť napr. na polovici kríka aby nám lienky neodišli).
Skočky okamžite odišli, aplikovať najviac každý tretí deň (kôli octu alebo ho na druhý deň v postreku vynechať).
Pri voškách po aplikovaní postreku, je dobre osprchovať rastlinu prúdom vody aby sa zmyli vošky.
Namočiť žihľavu (aj do kýbľa) aspoň kým sa rozpustí väčšina listov cca 4 dni podľa vonkajšej teploty (ak Vám to ponáhľa) inak aspon týždeň až 10 dní, týmto domácim dusikatym hnojivom poliať rastilinu, čím ju aj pohnojíte a keď to dáte na listy tak už tam nesadnu, smrdí to. Kým budete zberať úrodu „postrek“ vyprchá a zmyje sa ale skočky už to nenakusnú. Treba opakovať. Podľa toho koľko dáte namôčiť žihľavy si to pred použitím zriedte (ja dávam 2/3 vody a 1/3 hnojiva/postreku), p.s.: nepoužívať toto hnojivo na hrach, fazuľu a cibuľoviny. Ostatnému pomáha.
Pach špenátu odpuzuje dřepčíky, proto je zvláště dobrým sousedem pro zelí, brambory, rajčata, ředkvičky, jahodník, červenou řepu a tyčkový fazol.
Múdre rady skúsených záhradkárov pre úspešné pestovanie zeleniny bez použitia priemyselnej chémie.
Tento vyhľadávač vyhľadáva výrazy iba v texte a nadpisoch rád, vyluhov a podobne.
NEVYHĽADÁVA v kategóriách, mesiacoch, aktivitách a v prepojeniach.
Je teda vhodný, keď hľadáte nejakú konkrétnu vec.
Ak napríklad hľadáte všeobecné rady k skočkám, je praktickejšie nájsť si samostatnú stránku škodcu „Skočky„, pretože výsledkov dostanete viac, ako keď do vyhľadávača napíšete „Skočky„. To preto, že na stránke o skočkách sú zobrazené aj texty, ktoré sú priradené skočkám, aj keď sa slovo „skočky“ explicitne v texte nevyskytuje a teda vyhľadávač daný text nenájde a danú radu teda nezobrazí.
