Rajčiak nesie na políhavých byliach po stranách listov dlhé zá- vinky žltých kvetov. Kvety sa opeľujú buď vlastným peľom, t. j. sú samoopelivé, alebo peľom inej rastliny tej istej odrody, prípadne inej odrody, t. j. sú cudzoopelivé. Kvety opeľuje hmyz alebo aj vietor. Plod je bobuľa rozličného tvaru, veľkosti a farby, ktorá dozrieva toho istého roku. Ľahké vzájomné opeľovanie rozličných odrôd rajčiakov využívame v semenárstve na vypestovanie heterózneho osiva. Heteróza je zámerné kríženie dvoch odrôd so známymi vlastnosťami. Týmito krížením sa získava potomstvo, ktoré má dobré vlastnosti obidvoch rodičov. Výber rodičovských odrôd musí byť veľmi starostlivý. Rastliny vyrastené z heterózneho osiva sa nemôžu použiť ako semenačky, pretože ich potomstvo je rôznorodé. Preto sa heterózne osivo musí každý rok získavať novým krížením1, čo Je nákladné. Rajčiaky sa na soinono pestujú jedeil rok. Ak chceme odrody navzájom krížiť, kvety materských rastlín kastrujem,c, t. j. vytrhávame z nich ešte pred dozretím peľových1 vrecúšok tyčinky. Pri krížení dbá me. aby sme mali k dispozícii aj odrody, ktoré pestujeme bez opory (kolíkov j, pretože pri nich možno predpokladať, že ich krížence budú dávať vysoké úrody.
Pestovanie
Pôdu na jeseň hlboko zorieme a zapracujeme do nej asi 200 q kompostu na 1 ha. Na jar dávame na 1 ha ešte asi 5 q super- fosfátu, 3 q 40 % draselnej soli a 2 q síranu amónneho. Rajčiaky nie sú náročné na predplodinu. Nikdy ich však nepestujeme po sebe alebo po zemiakoch, pretože v takom prípade je nebezpečenstvo výskytu rovnakých chorôb a škodcov.
Semená začíname siať v marci do pareniska alebo debničiek, ktoré dávame do skleníkov. Priesady si najlepšie vypestujeme črepníkovaním do črepníkov s priemerom 8—10 cm. Do voľnej pôdy vysadzujeme v polovici mája do sponu 100X100 cm. Vysoké odrody za rastu vyväzujeme lykom! ku kolíkom alebo k drôtenej konštrukcii. Medzi jednotlivými odrodami zachovávame izolačnú vzdialenosť 200 im. Jednotlivé rastliny pestujeme na 1—2 výhonky, aby plody boli dobre osvetlené. Ostatné výhonky a zálistky vyštipujeme. Aby sme dosiahli zdravý porast, postrekujeme za vegetácie v júli 1,5 % bordeauxskou zmesou proti nebezpečnej zvinutke. Za vegetácie porast pozorujeme a robíme negatívne výbery. Na semeno nechávame len zdravé rastliny s typickými vlastnosťami pestovanej odrody. V auguste zrezávame za prvým, listom nad posledným súkvetími všetky vrcholové výhonky, aby rastliny ďalej nepokračovali v raste a všetky výživné látky sa využili na vývoj plodov.
Plody začíname zberať v plnej zrelosti. Po zbere nechávame plody ešte niekoľko dní na slnku, najlepšie v parenisku, aby dostatočne zmäkli. Zmäknuté plody, ktoré tvarom;, farbou a veľkosťou zodpovedajú pestovanej odrode, rozmiagamle do drevených nádob a necháme až týždeň kvasiť. Cez kvasenie hmotu občas miešame. Dostatočne prekvasenú hmotu umyjeme v prúde vody na sitách. Získané semeno ukladáme na plachty, aby sa pomaly dosúšalo. Pri kvasení dbáme, aby semená nevyklíčili a pri sušení chránime semeno pred mlyšamj. Na 1 ha sa urodí priemerne 200—500 q plodov, z ktorých získame asi 0,75—1,5 q semena.