Warning: Constant WP_DEBUG already defined in /data/a/c/ac44db78-4018-42e3-9e0b-889d0b7d6ee3/biozahradkar.sk/web/wp-config.php on line 85
BioZahradkar.sk

Registrácia

Login

Rada

Mrkva i karotka vytvoria v prvom roku dužinatý koreň a ružicu ehĺpkatých! listov. V druhom roku vyrastá z koreňa os s oko- líkmi belavých kvetov. Plod je nažka s háčikovitými štetinami (ostňami). Mrkva i karotka sa na semeno pestujú 2 roky.

Pestovanie v prvom roku

V prvom roku sa mírkva a karotka pestujú rovnako ako kon­zumná zelenina, len sa neskoršie vysievajú. Semeno sejeme v má­ji a júni, a to najprv neskoré a až potom skoré odrody. Na 1 havysievame 5—6 kg osiva. Korene zberáme v októbri. Na prezi­movanie upravíme rastlinu tak, že vňať odkrútime až na malé srdiečko. Na semenôrske účely vyberôme len zdravé, silné, ne­poškodené korene, ktoré tvarom, a veľkosťou zodpovedajú pesto­vanej odrode. Materské rastliny prezimujeme v povrchových hrobliach, vyprázdnených pareniskách, vhodných pivniciach, prí­padne v iných miestnostiach chránených pred mrazom. Korene sa zakladajú do piesku, pričom sa rovnajú hrotmi koreňov proti sebe a srdiečkami von. Teplota v hrobliachl sa mja pohybovať od 1 do 6 °C.

Pestovanie v druhom roku

Pozemok pre sadenie semenačiek pripravíme hlbokou orbou už na jeseň. Na jar hnojíme na 1 ha 3 q 40 % draselnej soli, 4 q superfosfátu a 2 q síranu amónneho alebo liadku vápenatého!. Na jar, len čo to počasie dovolí (v marci až začiatkom apríla ty vysadzujeme karotku do sponu asi 30 X 40 cm a mrkvu do sponu asi 40 X 50 cm. Na veľkých plochách‘ vysadzujemje korene zá pluhom, na menších plochách rýľom alebo silným vysaďzovacím kolíkom. Vysadené materské rastliny majú byť pevne zasadené v pôde a korene majú smerovať kolmo dole. Materské rastliny za vegetácie niekoľkokrát okopávame, plečkujeme a k jednotlivým rastlinám prihŕňame zem.

Mrkva a karotka kvitne v júni až júli. V období kvitnutia dbá­me, aby sa rastliny nevhodne neopelili. Izolačnú vzdialenosť treba dodržať asi na 500 m.

Zber začíname vtedy, keď žltne vňať a kolíky hnednú. Zberá­me pokosením celých bylí, ktoré viažeme do snopčekov a ne­chávame v panákoch doschnúť. Semeno je najlepšie mlátiť v zi­me, keď dobre odpadáva zo stopiek. Pretože nažky mrkvy majú na sebe chĺpky (ostne), zdŕhajú sa na osobitných strojoch. Na 1 ha sa urodí priemerne 4—10 q semena.

Zelenina, ktorej sa rada týka

Mrkva

Druh zeleniny

Aktivita

Semenárstvo

Škodca, na ktorého funguje

Zdroj

Ďalšie zaujímavé rady pre pestovanie

KIWI HOKEY POKEY. Nová poľská samoopelivá odroda druhu A. arguta s okrasnými zelenými listami s nepravidelným žltým panašovaním na okrajoch. Rastie umiernene, dosahuje výšku štyri metre, ročné prírastky sú 0,5 až jeden meter. Kvitne v júni malými bielymi kvetmi. Plody sú oválne, stredne veľké, približne 2 centimetre dlhé a 1,5 centimetra široké, oválneho tvaru a zelenej farby. Po dozrievaní plody neopadávajú, ale dobre držia na výhonoch. Plody majú typickú kivovú chuť s nádychom citróna. Dozrievajú na prelome septembra a októbra. Odroda je veľmi atraktívna a dekoratívna, spestrí každú záhradu

Čítať celú »

PESTOVAŤ NA OPORE. Odroda černice Karaka Black je pozoruhodná nielen veľkosťou plodov dlhých 4 až 5 centimetre, výbornou, typicky černicovou chuťou, skorým dozrievaním, dobre časovo rozloženou plodnosťou, ale aj mohutným vzrastom a úrodnosťou. Výhonky tejto odrody dosahujú dĺžku dva až štyri metre, preto treba rastliny pestovať na opore a rast usmerňovať tvarovaním. Staršie výsadby môžu dať úrodu 8 až 10 kilogramov z jedného kra.

Čítať celú »

V PRVOM RADE – letorasty vyrastené počas vegetácie vyviazat voľne k opore. Môže sa stať, že niektoré rastú príliš intenzívne, najmä ak majú vhodné podmienky – voda, živiny… a prerastú oporu-drôtenku. Tieto výhonky sa odporúča v priebehu augusta, septembra skrátiť zarovno posledného, t.j. vrchného vodiaceho drôtu. Počas jesene spevnejú a lepšie prezimujú. Ak by sa nechali voľne rásť, časom sa ohnú až k pôde. Po dlhšom dotyku s pôdou zakorenia, rastlina sa oslabuje, čo nie je žiadúce.
SLABÉ, VEĽMI KRÁTKE – rastúce tesne pri pôde, síce možno odstrániť aj teraz, ale mladé sadence by ešte do jesene, najmä za priaznivého počasia, opäť reagovali tvorbou nových letorastov – výhonkov z adventívnych (spiacich) púčikov. A tým sa opäť oslabia. Živiny sa spotrebujú na tvorbu výhonkov a nie na tvorbu koreňovej sústavy a dobré zakorenenie. Dokonca môže takto oslabená rastlina vymrznúť. Výhonky preto treba ponechať a odstrániť až po prezimovaní. Sadence, mladé rastliny, totiž potrebujú dostatok zelenej listovej plochy na fotosyntézu, rast, vývoj a ďalšie procesy uskutočňujúce sa v rastlinách. V prvom rade na dobré zakorenenie, aby dobre prezimovali a prospievali. Samozrejme, suché, zlomené, poškodené výhonky z krov možno odstrániť aj teraz, ale je to zbytočná a aj časovo náročná práca, ktorú je lepšie urobiť na jar pri tvarovaní krov.
V DRUHOM ROKU PESTOVANIA. V prípade novozaloženej výsadby sa až na jar v budúcom roku, t.j. v druhom roku pestovania, má odstrániť zvyšok pôvodného výhonku (uvádzate, že výhonok ste odstránili už v tomto roku a preto sadence teda prirodzene reagovali silnou tvorbou slabších výhonkov – letorastov). V prvom roku pestovania sa má výhonok sadenice len skrátiť vo výške približne 40 centimetrov nad pôdou.
ODSTRÁNIŤ PO PREZIMOVANÍ. Výhonky vyrastené v roku výsadby treba odstrániť až na jar v budúcom roku, teda po prezimovaní. Odstrániť treba suché, slabé, polámané, krátke výhonky, rastúce tesne pri pôde. Na mladých sadencoch treba nechať jeden až dva silné nové výhonky – tie, ktoré vyrástli v roku výsadby. Ak sa rozkonárili, treba bočné výhonky do výšky 50 až 60 centimetrov od pôdy odrezať a tie, ktoré rastú vyššie nad nimi, skrátiť na 1 až 2 púčiky, aby sa ker zbytočne dole pri pôde nezahusťoval. Na hlavných výhonkoch treba odstrániť tenkú časť s priemerom menším ako 8 až 10 milimetrov. Počas vegetácie treba porast sledovať a slabé, nežiadúce výhonky vyrastajúce z bázy kra vylomiť/odstrihnúť, keď dosiahnu výšku okolo 25 až 30 centimetrov.
V TREŤOM ROKU A V ĎALŠÍCH. V treťom a v ďalších rokoch pestovania sa na dobre zakorenených rastlinách odporúča nechať 5 až 8 silných výhonkov, ktoré budú prinášať úrodu. Ker by mal mať celkovo maximálne 6 až 8 rodivých výhonkov. Treba ich mierne – vejárovito ohýbať (vpravo, vľavo – v mieste ohybu sa tvorí viac rodivého obrastu, ako na vzpriamene rastúcich výhonkoch) a vyväzovať voľne k opore tak, aby sa nekrižovali, mali dostatok priestoru na rast. Úväz formovať do tvaru vodorovnej osmičky, aby sa „nezaškrtili“ vodivé cesty. Konáriky, ktoré priniesli úrodu, treba po zbere odrezať tesne nad pôdou.
TRVALÝ PROCES. Samotné tvarovanie a udržiavanie tvaru je, samozrejme, trvalý proces, ktorý sa nesmie zanedbať. Prečo? Lebo sa porast zahustí, nemá dostatok svetla, nie je vzdušný, pôda sa nedá v medziradoch a v riadku dobre obrábať, porast sa nedá dobre ošetrovať, úrody sú nižšie, plody nedozrievajú rovnomerne, nevyfarbujú sa, sú napádané chorobami, škodcami, zber je nepohodlný.
Čítať celú »

Múdre rady skúsených záhradkárov pre úspešné pestovanie zeleniny bez použitia priemyselnej chémie.

Facebook-f Youtube Pinterest

Čím začať

Odporúčané linky

Partneri

Ako hľadať?

Tento vyhľadávač vyhľadáva výrazy iba v texte a nadpisoch rád, vyluhov a podobne.

NEVYHĽADÁVA v kategóriách, mesiacoch, aktivitách a v prepojeniach.

Je teda vhodný, keď hľadáte nejakú konkrétnu vec. 

Ak  napríklad hľadáte všeobecné rady k skočkám, je praktickejšie nájsť si samostatnú stránku škodcu „Skočky„, pretože výsledkov dostanete viac, ako keď do vyhľadávača napíšete „Skočky„. To preto, že na stránke o skočkách sú zobrazené aj texty, ktoré sú priradené skočkám, aj keď sa slovo „skočky“ explicitne v texte nevyskytuje a teda vyhľadávač daný text nenájde a danú radu teda nezobrazí.