So zberom na prezimovanie mrkvy ako dvojročnej rastliny na semeno sa netreba ponáhľať. Mrkva znesie aj slabšie mrazíky a neskorší zber skráti čas nutný na prezimovanie, ktoré môže byť problematické z hľadiska skladových chorôb. Aj pivnica je už neskôr chladnejšia a mrkvovým koreňom v takejto studenej pivnici bude lepšie ako v teplej – začiatkom jesene býva ešte vyhriata a kde-tu začnú mrkve znovu pučať nové lístky.
Prečo letný výsev Na prezimovanie sa mrkva seje o niečo neskôr ako na konzumné účely. Podľa odrody a polohy v júni alebo dokonca až júli a to napríklad aj po predchádzajúcej kultúre, ako následná plodina. Ak by sme ju na semeno siali už na jar ako mrkvu určenú na konzumáciu, budú jej korene na jeseň príliš veľké, prerastené. Takéto korene majú síce veľké rozmery, ale ľahko praskajú a napádajú ich choroby. Preto je lepšie mať budúce semenné rastliny azda o niečo menšie, ale zato zdravé. Pri letných výsevoch, keď je často sucho, je dôležité, aby mrkva vzišla – potom už malé rastlinky prekonajú aj sucho.
Zálievka pri bežnom priebehu počasia nebýva nutná, naopak štedro zavlažované plodiny sa môžu pri uskladnení ľahšie kaziť. Je to tým, že majú vyšší obsah vody, teda aj redšie, vodnatejšie pletivá, takže ich ľahšie napádajú choroby.
Mrkvu na semeno zberáme v októbri alebo až v novembri, ideálne za suchšieho počasia. Ak je ráno mrazík, necháme rastliny v pokoji zohriať sa a vňať rozmrznúť. Ak sme siali klasicky na záhon a je sucho, pomôžeme si pri vyberaní koreňov mrkvy rýľom a z boku ich pred vytiahnutím podryjeme a nadvihneme. Ak je vlhko alebo korene rástli na hrobliach, zvyčajne sa dajú ľahko ťahať za vňať
Zberáme opatrne, tak, aby sme korene nepoškodili, vždy aj s celou vňaťou.
Pri výbere na osivo si zozbierané mrkvy napríklad vyložíme na plochu a posudzujeme vždy celú rastlinu aj s vňaťou. Koreň by mal byť pri budúcich semenných rastlinách dobre vyvinutý, rovný, hladký, nerozvetvený, zdravý, bez napadnutia chorobami alebo vŕtavkou mrkvovou. Dbáme o to, aby korene boli odrodovo typického tvaru (niektoré sorty majú korene vreteno- vité, iné sú valcovité) a celý koreň bol dobre vyfarbený. Pri odrodách, ktoré majú sklon k zelenaniu vrcholkov koreňa, ktorý vyčnieva nad povrch pôdy, dáme prednosť tým mrkvám, ktoré nemajú zelený vršok, čo sme však ideálne zaistili prihmutim, nakopcovanim pôdy ku koreňom už skôr. Okrem koreňa sledujeme pri výbere aj listy. Mrkvová vňať má byť jemná, skôr skromnejšia, menšia, nie zbytočne mohutná a veľká. Pokiaľ možno zdravá, bez známok chorôb, s malým úzkym vegetačným vrcholom. Pomer koreňa a vňate je vyvážený, harmonický. Vyberieme čo najväčší počet koreňov, väčší, než ktorý plánujeme budúci rok vysádzať, pretože rátame s určitými stratami pri prezimovaní.
Pri vybraných najlepších mrkvách potom odrežeme nožom vňať asi 1-2 cm nad koreňom alebo ju šetrne odkrútime rukou, vždy tak, aby sme nepoškodili srdiečko, ktoré bude základom kvetenstva v druhom roku.
Prezimovanie koreňov v pivnici alebo vonku korene uložíme v pivnici do piesku rovnako, ako sme zvyknutí pri bežnej mrkve na konzum.
Ak máme dobrú vlhkú pivnicu, môžeme ich mať aj voľne v debničke alebo na hromade. V pivnici pri uložení odrôd spočiatku kontrolujme, Či ich nenapadajú slimáky, ktoré často znehodnotia vegetačný vrchol a mrkva je potom na semenárenie nevhodná. Budúce semenice skladujeme oddelene od konzumných koreňov, aby sme ich omylom v zime nezjedli, vždy s označením odrody. Mrkvu na semeno možno skúsiť prezimovať aj v záhradnej pôde. Buď priamo v záhone, kde rástla, a potom pre istotu prihrnieme vrcholky koreňov.
Z osivárskeho hľadiska je mrkva cudzoopelivý druh, rôzne odrody sa navzájom krížia. V čase kvitnutia tak môžeme doma v záhrade na osivo pestovať len jednu odrodu, aby zostala čistá a neskrížená. V prvom vegetačnom roku, keď tvorí korene a nekvitne, však môžeme pestovať viac odrôd súčasne vedľa seba a nemusíme mať strach z ich skríženia, ako sa niekedy zbytočne obávajú začiatočníci. V prvom roku si napríklad vysejeme a vyskúšame niekoľko odrôd, a na semenárstvo v druhom roku vyberieme jednu z nich, ktorá sa nám javí v našich podmienkach ako najlepšia. Tú potom necháme vykvitnúť a pozbierame z nej semeno. Pri získavaní osiva sledujeme aj výskyt divej mrkvy, s ktorou sa ľahko môže krížiť.
[Zdroj: Mesačník Doma v zahrade, Gengel]